Od 80. rokov 19. storočia vznikala na mieste bývalých vinohradov nad evanjelickým lýceom nová prepychová štvrť.
FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Ferdinandovo Mesto
Druhý mestský okres pomenovaný na počesť Ferdinanda V., posledného kráľa korunovaného v Prešporku, ohraničuje Staré Mesto zo severu. Do Ferdinandovho mesta patria tieto ulice: Drevená, Kolárska, Konventná, Kozia, Lýcejná, Mariánska, Obchodná, Panenská, Podjavorinskej, Poštová, Suché mýto,Veterná ulica, Vysoká a zástavba na uvedených hraničných uliciach.
Už v stredoveku bola v ňom pomerne hustá zástavba. Vtedy sa táto časť nazývala Newsidl In der vorstar vor Sant Michels thor alebo vor sandt Michels thor im Newsidl (nové osídlenie pred Michalskou bránou). Pôvodne sa skladalo len z dnešnej Obchodnej a Panenskej ulice. V roku 1865 v ňom stálo 341 domov. Dnes má 3154 bytov a 12 255 obyvateľov.
Palisády - rad palácov
Palisády oddeľujú Ferdinandovo Mesto od Nového Mesta. Ich južná zástavba patrí do Ferdinandovho, severná do Nového Mesta. Ešte aj v 15. a 16. storočí sa ulica nachádzala za hranicami predmestia. Meno dostala podľa drevených kolov - palisád v obrannom vale, ktorý chránil mestské hradby. Aj pôvodne viedla od Suchomýtnej brány po hradný vrch.
Dnes je názorným dôkazom pokroku, aký dosahuje mesto. Nielen prepychové nájomné domy a utešené vily spoločenskej smotánky, ale aj verejné budovy hlásajú, že v dejinách Prešporka nastala nová éra, ktorú reprezentuje táto ulica. Namiesto radu drevených palisád rad palácov!
Evanjelická nemocnica
Jednou z významných verejných budov je Evanjelická nemocnica. Tejto ustanovizni, ktorá stojí na pozemku s rozlohou 535 štvorcových siah, zanechal Samuel Andrej Royko základinu vo svojom testamente z 21. júla 1840. Do našich dní vzrástla na 52 700 korún. K nemocnici je pričlenený ústav diakoniek, býva v ňom dvadsať zdravotných sestier, ktoré za mierny poplatok ošetrujú chorých v meste aj na vidieku. Nemocnica poskytuje bezplatnú liečbu dvadsiatim pacientom. Na osvetlenie prispieva mesto Prešporok ročne sumou 42 korún.
Vyššia obchodná škola
Ďalej sa na ulici nachádza prestížna vyššia obchodná škola, umiestnená v elegantnom paláci. Vznikla v roku 1885 pod vedením prešporských mešťanov a Obchodnej a priemyselnej komory, s prispením a výdatnou pomocou mesta, Prvej prešporskej sporiteľne i štátu.
Štát poskytuje škole ročný príspevok 8000, mesto 2000 korún, Obchodná a priemyselná komora 1000 a Prvá sporiteľňa 600 korún. Priemerný príjem zo školného je 40 000 korún.
Škola má významnú zbierku tovarov a plodín a bohatú odbornú knižnicu. Počet poslucháčov je vyše dvesto a prichádzajú zo všetkých kútov krajiny. Každý rok podnikajú dlhšie študijné cesty doma i v zahraničí. Na čele školy stojí Ján Jonáš, vynikajúci odborník a spisovateľ, ktorý má na založení školy značný morálny aj intelektuálny podiel.
Evanjelický cintorín
Z Palisád sa vchádza do evanjelického cintorína pri Kozej bráne a do kaplnky.
Terasovito stúpajúci cintorín ohraničený Palisádami, Bradlianskou, Šulekovou a Zrínskeho ulicou otvorili v roku 1783 a je jedným z najkrajších prešporských cintorínov s mnohými honosnými hrobkami a pomníkmi. Má priestrannú kaplnku aj márnicu. Preslávilo ho množstvo nádherných ruží, ktoré tu v lete rozkvitajú.
V posvätnej pôde spočíva mnoho zaslúžilých osobností, vlastencov a učencov: národní mučeníci barón Ján Jeszenák a Pavol Rázga; Fridrich Daniel Šimko, ktorý zanechal evanjelickému lýceu slávnu zbierku kníh a starožitností nesmiernej ceny; Samuel Kámory, chýrny znalec východných jazykov a prekladateľ Biblie; Žigmund Lehr, profesor, vynikajúci prekladateľ a spisovateľ; Viliam Michaelis, rektor, vysokoučený vedec a prekladateľ.
Nabudúce Zochova ulica.
(Recenziu knihy Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto nájdete v denníku na 21. strane.)
