SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Ivan Laučík: Posledné básne

Ani teraz nepochybujem

Peter Repka


„A ani teraz nepochybujem, že porozumiete hocijakým budúcim listom...“
Ivan Laučík v liste z 23. marca 1996

Ivan Laučík splynul s Vesmírom, ktorý mal rád a ktorému rozumel ako málokto z nás. Pred desaťročiami tajne, spolu s bratom typografom, vytlačil pre priateľov Vesmírnu omšu, ktorej autorom bol Teilhard de Chardin. Sedím pod stromom a premýšľam ako sa Liptov v pozemsky zanedbateľnom časovom intervale rozlúčil s dvoma majstrami, ktorí spievali o Liptove, jeden v obrazoch farebne čiernobielych, druhý slovami plných obrazov. Na oboch nezabudneme len tak. Keď už i z bývalých pralesov dnešnej Sahary zostal olej, nepochybujem o prežití básnika o ktorom píšem krátku poznámku.
Ivan, priateľ, s ktorým sme v Západných Tatrách jedli čerstvý chlieb a tešili sa z kvetov lúk, žije, žije v žiačkach a žiakoch. Bol si dobrý učiteľ, verím, že tam hore už nebudeš osamelý, napísal Ivanov žiak na internetovú stránku SME 12. mája 2004. Žije v priateľoch, v textoch, synoch. Milan Laučík: „ Sľúbil som otcovi usporiadať všetky veci s jeho tvorbou...aj samizdaty, ktorými som opäť fascinovaný. Ten posledný z roku 1975 sú básne vás troch, ktoré aj za teba a Ivana otec dopísal vraj tak, ako by ste to písali vy.
Ivan Laučík písal i za nás. Mnohým mnoho dal. Žil svoje básne, nepísal by, keby nešlo o život. Žije v Márii-Maud: a z vôd o čosi hlbšie volanie. Jasy, trblety: Mária!
Napriek radám majstra v Aure bol Ivan sústredený vždy na výstup.
Báseň o Kolomanovi Sokolovi nech je uverejnená. Knihu o ňom sme dostali od primátora Litstovského Mikuláša do daru v deň nášho posledného spoločného čítania.
Ani Pomlčku nemožno vynechať, lebo: „ a ľahučký v tých krajinách. A dikcia.“

Aury

Nehybné aury nad Everestom
pozorované z tieňa v údolí, kým obloha už planie
plným jasom:
šesťdesiatštyri oktáv žiarenia
nesie správu
v čase i v počasí...

Tróny Neviditeľných, tróny Nezvestných!
Ticho je ich hlasom na škrupinách
odchádzajúcej noci. Poryvy vetra
strapkajú snežné hrivy
a rozpúšťajú ich do sínav, kde ešte nedozneli
slabiky mantry.

Ani Ona, v horách zrodená, večne bdejúca,
nezostupuje z vrcholu.
Na sietnici sa jej už črtajú Brány
do diaľav, v ktorých rozžiarila najvyššie vrcholy
ako iniciály v slovníku Himalájí...

Veľké striebristé plátna načierajú do svetla
a obracajú jeho tok medzi kvety. Živé!
Živé ako pravda
pod metaforou masky: hľa - plameň, vlna, oblak -
kľúče k silám
v každom kryštále.
A krv na snehu, tvoje tiché prebývanie
v bolesti živého.
Tvoja mandala.

„Sústreď sa na zostup!“ - riekol by Majster,
lebo v očiach Nezvestného už nieto miesta,
ktoré by volalo...

A nás teraz očistí úzkosť za niekoho
na krehkom ostrí ? Áno - sám sa nevidí
v lupeňoch bielej ruže a iba cez trojité rukavice
dotýka sa
NOVÉHO SNEHU na vlastnej tvári.
Možno ešte ranné stratocírusy prebudia v ňom
spomienku na dýchanie...

Je to odtŕhanie sa od ľadu - ten prvý výdych
nad riekami
„výpar dychu v jeho zrode“ -
čo vytvorí kupolu z pár nad pyramídou niektorého
neistého vrcholu...

Nedotknuteľná voda, nedostupná v hĺbke,
ozvučuje holú krajinu,
akoby predbiehala oceán.

Otváraš oči do vetra:
a je to ako kráčať za sklenou včelou
do priezračného labyrintu...

Chrysothrix chlorina

Sírovožltý lišajník
žiari ako partitúra skutočnosti / paralelnej /
k tej vate, ktorou sa sýtia ... / archívy a pod. /

Zima je na dohľad. A päť náprstkov už vyklopkáva
signály do ľadu.
Voda pod ním zľahka formuje skalné hrnce.

Spomínam na včerajší večer v ďalekom meste.
Macsovsky / povedal / Čo
si urobil so svojím thö theng ? A čo si urobil
s tógou zän a so svojimi prsteňmi zasvätencov ?

Pahreba v mori a písmo zabielené!!!

Môj tieň už načiera do tône
v doline Parichvost:

Hlasy v lavínach už zmĺkli.
Bláznivé zelené chvoje
gestikulujú pod hladinou, lámu sa a padajú
do skalných hrtanov.
I tyče, dosky, kmene!
Aj tabuľu s nápisom POZOR, LAVÍNY strhla lavína.
Čo tu narýchlo kvitne / lemované bielym prúžkom /
bude donekonečna zasklievané
v priezračnosti Žltosna,
Chrysothrix chlorina.

Tu sa prekrývajú všetky vrstevnice.
Cesta je priama, rýchla,
zdá sa, že čas je iba abstrakcia
na skrátenie dlhej chvíle...!

V snehu, čo sa ešte neudrží na tyčinkách kvetov
mihá sa tieň pančenlámovej matky.
Lišajník Žltosen ako jej vlajúca tóga zän
šľahá nad tôňami -
a detské hlasy z prázdna za nami
a z vôd o čosi hlbšie volanie. Jasy, trblety : Mária!
z černicových lisov a z prítmia splieta sa tvoj sen.

Je ticho zamrznutej rieky.
Je zvnútra ožiarený strom.

Brána čnie stále vysoko nad nami.


Koloman Sokol

Uvidel som cez modrý kvet šalvie snehy na Kriváni
a krúžiace jastraby nad mestom - potom už všade ... krehké klobúky,
sombréra, slameniaky víriace nad hlavami.

Železnice - posuny v tme i vo svetle.
Zo zuniacej diaľky prichádzajú tiché, jemné tvory - večné v okamihu,
konečné v mojom úsmeve.

Živší je život než tvrdia Traja zamrznutí / ale ich oči sa prepaľujú do jari /

Sú kosti nemých, tancujú vo vetre - zvieratá s nimi!
Ja som tie hlasy z obrazov - v rôznych jazykoch,
ale v jednom nápeve.


Pomlčka

V Doline štyroch skalných hrncov
zmĺkol vodopád.
Pýtam sa kameňov:
Mlčať, čakať!
Zvnútra prichádza zmätená reč - a neplynie,
iba sa odhaľuje
ako divozeľ na okraji snehového poľa. Šľahá sivosť -
pije iba z nej. Za seba. Pre teraz.

Veľká pomlčka rastie.

Do hrdze sa ponára krajina so zátočinami.
Hmla dozrieva na poliach. Odplašovače vtákov
zunia vo vetre.
/ Veci bojujú s vtákmi o prežitie! /

Čochvíľa nebude nič „pôvodné“ - a
„všetko bude dobré“.
I pre teba, Mira,
čo si pila sivosť z dlane ?

Ticho sa leje do slov a tká
iné „vodopády“ - z prachu, asi.
Ale prach je prach: pichľavý drôt,
položený do základov
a ľahučký v tých krajinách. A dikcia ...

Skryť Vypnúť reklamu


___________________________________________________

Ivan Laučík (4. júla 1944 - 12. mája 2004) - do slovenskej literatúry vstúpil v 60. rokoch ako člen skupiny Osamelí bežci (s Ivanom Štrpkom a Petrom Repkom), knižne debutoval zbierkou Pohyblivý v pohyblivom v roku 1968. Pred normalizačným zákazom stihla vyjsť ešte kniha Sme príbuzní na začiatku (1970). Do oficiálnej literatúry sa vrátil až po osemnástich rokoch zbierkou Na prahu počuteľnosti (1988), v ktorej zobrazil rozporuplnosť našej reality plnej konfliktov, vznikajúcich koristníckym prístupom človeka k prírode. V deväťdesiatych rokoch mu vyšli zbierky s názvom Vzdušnou čiarou (1991) a Havránok (1998). Súborné dielo BÁSNE vyšlo v decembri 2003.
V nedeľu si pripomíname jeho nedožité šesťdesiate narodeniny Ivana Laučíka. Uverejnené básne sú z pozostalosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Cyklus pripravuje © Literárna a kultúrna agentúra LCA.

Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 746
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 037
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 155
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 870
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 763
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 563
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 772
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 138
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 953
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 618
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu