Ivan Laučík: Posledné básne

Ani teraz nepochybujem

Peter Repka


„A ani teraz nepochybujem, že porozumiete hocijakým budúcim listom...“
Ivan Laučík v liste z 23. marca 1996

Ivan Laučík splynul s Vesmírom, ktorý mal rád a ktorému rozumel ako málokto z nás. Pred desaťročiami tajne, spolu s bratom typografom, vytlačil pre priateľov Vesmírnu omšu, ktorej autorom bol Teilhard de Chardin. Sedím pod stromom a premýšľam ako sa Liptov v pozemsky zanedbateľnom časovom intervale rozlúčil s dvoma majstrami, ktorí spievali o Liptove, jeden v obrazoch farebne čiernobielych, druhý slovami plných obrazov. Na oboch nezabudneme len tak. Keď už i z bývalých pralesov dnešnej Sahary zostal olej, nepochybujem o prežití básnika o ktorom píšem krátku poznámku.
Ivan, priateľ, s ktorým sme v Západných Tatrách jedli čerstvý chlieb a tešili sa z kvetov lúk, žije, žije v žiačkach a žiakoch. Bol si dobrý učiteľ, verím, že tam hore už nebudeš osamelý, napísal Ivanov žiak na internetovú stránku SME 12. mája 2004. Žije v priateľoch, v textoch, synoch. Milan Laučík: „ Sľúbil som otcovi usporiadať všetky veci s jeho tvorbou...aj samizdaty, ktorými som opäť fascinovaný. Ten posledný z roku 1975 sú básne vás troch, ktoré aj za teba a Ivana otec dopísal vraj tak, ako by ste to písali vy.
Ivan Laučík písal i za nás. Mnohým mnoho dal. Žil svoje básne, nepísal by, keby nešlo o život. Žije v Márii-Maud: a z vôd o čosi hlbšie volanie. Jasy, trblety: Mária!
Napriek radám majstra v Aure bol Ivan sústredený vždy na výstup.
Báseň o Kolomanovi Sokolovi nech je uverejnená. Knihu o ňom sme dostali od primátora Litstovského Mikuláša do daru v deň nášho posledného spoločného čítania.
Ani Pomlčku nemožno vynechať, lebo: „ a ľahučký v tých krajinách. A dikcia.“

Aury

Nehybné aury nad Everestom
pozorované z tieňa v údolí, kým obloha už planie
plným jasom:
šesťdesiatštyri oktáv žiarenia
nesie správu
v čase i v počasí...

Tróny Neviditeľných, tróny Nezvestných!
Ticho je ich hlasom na škrupinách
odchádzajúcej noci. Poryvy vetra
strapkajú snežné hrivy
a rozpúšťajú ich do sínav, kde ešte nedozneli
slabiky mantry.

Ani Ona, v horách zrodená, večne bdejúca,
nezostupuje z vrcholu.
Na sietnici sa jej už črtajú Brány
do diaľav, v ktorých rozžiarila najvyššie vrcholy
ako iniciály v slovníku Himalájí...

Veľké striebristé plátna načierajú do svetla
a obracajú jeho tok medzi kvety. Živé!
Živé ako pravda
pod metaforou masky: hľa - plameň, vlna, oblak -
kľúče k silám
v každom kryštále.
A krv na snehu, tvoje tiché prebývanie
v bolesti živého.
Tvoja mandala.

„Sústreď sa na zostup!“ - riekol by Majster,
lebo v očiach Nezvestného už nieto miesta,
ktoré by volalo...

A nás teraz očistí úzkosť za niekoho
na krehkom ostrí ? Áno - sám sa nevidí
v lupeňoch bielej ruže a iba cez trojité rukavice
dotýka sa
NOVÉHO SNEHU na vlastnej tvári.
Možno ešte ranné stratocírusy prebudia v ňom
spomienku na dýchanie...

Je to odtŕhanie sa od ľadu - ten prvý výdych
nad riekami
„výpar dychu v jeho zrode“ -
čo vytvorí kupolu z pár nad pyramídou niektorého
neistého vrcholu...

Nedotknuteľná voda, nedostupná v hĺbke,
ozvučuje holú krajinu,
akoby predbiehala oceán.

Otváraš oči do vetra:
a je to ako kráčať za sklenou včelou
do priezračného labyrintu...

Chrysothrix chlorina

Sírovožltý lišajník
žiari ako partitúra skutočnosti / paralelnej /
k tej vate, ktorou sa sýtia ... / archívy a pod. /

Zima je na dohľad. A päť náprstkov už vyklopkáva
signály do ľadu.
Voda pod ním zľahka formuje skalné hrnce.

Spomínam na včerajší večer v ďalekom meste.
Macsovsky / povedal / Čo
si urobil so svojím thö theng ? A čo si urobil
s tógou zän a so svojimi prsteňmi zasvätencov ?

Pahreba v mori a písmo zabielené!!!

Môj tieň už načiera do tône
v doline Parichvost:

Hlasy v lavínach už zmĺkli.
Bláznivé zelené chvoje
gestikulujú pod hladinou, lámu sa a padajú
do skalných hrtanov.
I tyče, dosky, kmene!
Aj tabuľu s nápisom POZOR, LAVÍNY strhla lavína.
Čo tu narýchlo kvitne / lemované bielym prúžkom /
bude donekonečna zasklievané
v priezračnosti Žltosna,
Chrysothrix chlorina.

Tu sa prekrývajú všetky vrstevnice.
Cesta je priama, rýchla,
zdá sa, že čas je iba abstrakcia
na skrátenie dlhej chvíle...!

V snehu, čo sa ešte neudrží na tyčinkách kvetov
mihá sa tieň pančenlámovej matky.
Lišajník Žltosen ako jej vlajúca tóga zän
šľahá nad tôňami -
a detské hlasy z prázdna za nami
a z vôd o čosi hlbšie volanie. Jasy, trblety : Mária!
z černicových lisov a z prítmia splieta sa tvoj sen.

Je ticho zamrznutej rieky.
Je zvnútra ožiarený strom.

Brána čnie stále vysoko nad nami.


Koloman Sokol

Uvidel som cez modrý kvet šalvie snehy na Kriváni
a krúžiace jastraby nad mestom - potom už všade ... krehké klobúky,
sombréra, slameniaky víriace nad hlavami.

Železnice - posuny v tme i vo svetle.
Zo zuniacej diaľky prichádzajú tiché, jemné tvory - večné v okamihu,
konečné v mojom úsmeve.

Živší je život než tvrdia Traja zamrznutí / ale ich oči sa prepaľujú do jari /

Sú kosti nemých, tancujú vo vetre - zvieratá s nimi!
Ja som tie hlasy z obrazov - v rôznych jazykoch,
ale v jednom nápeve.


Pomlčka

V Doline štyroch skalných hrncov
zmĺkol vodopád.
Pýtam sa kameňov:
Mlčať, čakať!
Zvnútra prichádza zmätená reč - a neplynie,
iba sa odhaľuje
ako divozeľ na okraji snehového poľa. Šľahá sivosť -
pije iba z nej. Za seba. Pre teraz.

Veľká pomlčka rastie.

Do hrdze sa ponára krajina so zátočinami.
Hmla dozrieva na poliach. Odplašovače vtákov
zunia vo vetre.
/ Veci bojujú s vtákmi o prežitie! /

Čochvíľa nebude nič „pôvodné“ - a
„všetko bude dobré“.
I pre teba, Mira,
čo si pila sivosť z dlane ?

Ticho sa leje do slov a tká
iné „vodopády“ - z prachu, asi.
Ale prach je prach: pichľavý drôt,
položený do základov
a ľahučký v tých krajinách. A dikcia ...


___________________________________________________

Ivan Laučík (4. júla 1944 - 12. mája 2004) - do slovenskej literatúry vstúpil v 60. rokoch ako člen skupiny Osamelí bežci (s Ivanom Štrpkom a Petrom Repkom), knižne debutoval zbierkou Pohyblivý v pohyblivom v roku 1968. Pred normalizačným zákazom stihla vyjsť ešte kniha Sme príbuzní na začiatku (1970). Do oficiálnej literatúry sa vrátil až po osemnástich rokoch zbierkou Na prahu počuteľnosti (1988), v ktorej zobrazil rozporuplnosť našej reality plnej konfliktov, vznikajúcich koristníckym prístupom človeka k prírode. V deväťdesiatych rokoch mu vyšli zbierky s názvom Vzdušnou čiarou (1991) a Havránok (1998). Súborné dielo BÁSNE vyšlo v decembri 2003.
V nedeľu si pripomíname jeho nedožité šesťdesiate narodeniny Ivana Laučíka. Uverejnené básne sú z pozostalosti.

Cyklus pripravuje © Literárna a kultúrna agentúra LCA.

Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  4. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  10. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  1. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  2. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  3. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 16 836
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 7 850
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava 6 699
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 436
  5. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 929
  6. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 2 770
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 2 411
  8. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 736
  9. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások 1 406
  10. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky 1 329