Empírový dom na nároží Žitavskej ulice, bývalý hostinec.
FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Na povalách mali chlievy
Meranie a výskum počas búrania posudzovalo okolie rôzne. Niektorí majitelia zakúpenej búračky, najmä pri konfiškátoch, si priam neželali, aby sa stavba merala. V takých prípadoch sa meralo v lete zavčas rána a v nedeľu. Pivnice, také dôležité pri určovaní starších zvyškov architektúry, boli často zaplavené vodou a nedali sa dosť presne zamerať. Tam, kde ľudia ešte bývali, videli v meraní získavanie podkladov pre bytový alebo daňový úrad.
Dlho sa nevedelo ani to, prečo nechceli ľudia pustiť meračské skupiny na povaly. Až po vysťahovaní sa ukázalo, že obyvatelia si tam zriadili chlievy na chov hydiny. Pri parcelách stopercentne zastavaných si ľudia ukladali na ľahkých povalách uhlie a drevo.
Kradli, predávali a ničili
Boli aj takí, čo sa snažili z výskumu vyťažiť. Kované mreže, dvere a okná označované štítkami, že sú rezervované pre Mestské múzeum, v noci odcudzili alebo zámerne zničili. Niektoré historicky pozoruhodné remeselnícke výrobky, napríklad kované mreže s častým letopočtom 1815, draho predali a odviezli až do Komárna. Tak zmizla aj pieskovcová empírová pumpa z fasády domu, alebo rokokové vyrezávané domové dvere na Žitavskej ulici.
Nálezy často zničila aj nešťastná náhoda. Napríklad v bývalom empírovom hostinci na nároží Žitavskej ulice boli pod staršími maľbami poznámky písané ceruzkou, týkajúce sa PetŚfiho. V deň nálezu boli však zničené ešte pred odfotografovaním, lebo stropy nad prízemím sa pod prívalom letného dažďa prepadli.
Zvláštny osud postihol aj stavebný materiál získavaný z búračiek a rozvážaný do širokého bratislavského okolia. Nebolo možné zaregistrovať, kde sa prevážali tehly určitých výrobných značiek, ktoré môžu raz veľmi pomýliť výskumné práce. Boli tu tehly najrôznejších značiek: takzvané "bašťovice" z asanácie bratislavských mestských hradieb, tehly z bratislavských hradných stavieb po roku 1811 a tehly zozbierané v meste aj na vidieku.
Výskum na dĺžke 450 metrov
Meranie a výskum trvali v prvej fáze viac ako päť rokov. Výskumné práce nikto nenariadil a nikto ich nefinancoval. Za ten čas sa zameralo a preskúmalo 14 objektov jednoposchodových, 12 objektov prízemných a urobil sa výskum v dĺžke 450 metrov!
Taká dlhodobá akcia mala aj svoje nedostatky. Nevenovala sa študijná starostlivosť väzbám krovov, pretože výskum v tých časoch jednoducho krovy zanedbával. Boli tu objekty z konca 17. storočia s pôvodnými strechami a isto aj s osobitnými pracovnými metódami, ktorých históriu sa nepodarilo zachytiť.
Kuriózny pisoár
Neštudovala sa priebežne napríklad otázka hygieny a sanitárnych zariadení. Stačí uviesť, že v empírovom hostinci na rohu Žitavskej ulice (na snímke) boli všetky záchodové kobky urobené dodatočne pred rokom 1900. Počas predchádzajúcich sedemdesiatich rokov používal sa ako pisoár odpad pumpy na pitnú vodu, ktorá bola súčasťou empírovej pieskovcovej pumpy na fasáde hostinca smerom do Žitavskej ulice, širokej sotva šesť metrov.
Zlá fotodokumentácia
Fotografovanie nebolo možné opakovať, pretože objekty prešli zatiaľ štádiom ďalšieho búrania. Veľa fotografií a filmov sa nemohlo použiť na reprodukciu následkom zlého uskladnenia. Čas nedovoľoval vracať sa k nedostatkom a vyrovnať sa s nimi.
Konečne, neboli tu len práce na nábreží! Búrala sa súčasne Židovňa, búrala sa východná strana Gottwaldovho námestia. Všade bolo treba merať.
(Doslov ku knihe od Alfréda Piffla
z ročenky Bratislava 1967.)
Nabudúce Tivadar Ortvay: Ulice a
námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto.
ULICE A NÁMESTIA BRATISLAVY
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
