Jana Miklušová pri jednom z kontrolných stanovíšť pri pretekoch v Bangkoku. FOTO - ARCHÍV
„Zážitkov mám naozaj veľa. Každý štart mal špecifickú atmosféru. Všetky parky, v ktorých sme behali, boli krásne udržiavané. Mne sa naj- viac páčilo v Šanghaji. Tu bola aj najnáročnejšia trať, s množstvom detailov, ktoré sa dali z mapy len veľmi ťažko vyčítať. Chyby robil takmer každý a zvíťazili tí, čo sa dokázali v rýchlom bežeckom tempe najlepšie koncentrovať na mapu. Najspokojnejšia som bola, samozrejme, v Soule, kde sa mi konečne podarilo preraziť do prvej desiatky, na deviate miesto.“
Jana Miklušová skončila vo svojej premiére na takomto podujatí na začiatku druhej desiatky a podľa jej slov to bola výborná skúsenosť.
Ázijské štáty patria k „trpaslíkom“ v orientačnom behu, a tak nikto vopred nevedel, ako organizátori pripravia trate.
„Organizačne dopadla celá séria bez problémov. Mapy zrejme robili tesne pred súťažami, pretože na nich boli zachytené aj detaily. V každej z krajín bolo cítiť inú atmosféru a iný prístup k nášmu športu. Najviac ľudí a najväčšie nadšenie bolo v Číne. Spolu s nami súťažili aj obyčajní ľudia vo verejných pretekoch a bolo zaujímavé pozorovať niektorých pretekárov, ktorí sa snažili pochopiť, čo je to vlastne v mape zakreslené. Orientačný beh patrí medzi menšie športy s menšou propagáciou a parkový beh aspoň prinútil miestnych, aby za nami otočili hlavu a snažili sa dozvedieť, o čo ide.“
Všetkých veľmi pobavila humorná príhoda, ktorá sa stala poľskej bežkyni v Soule. Tesne po začiatku pretekov sa jej úplne rozpadla bežecká topánka a musela ju zahodiť. Mala však dobre rozbehnutú súťaž, nenechala sa odradiť a pokračovala. Nakoniec skončila šiesta a vstúpila do histórie ako prvá bosonohá orientačná bežkyňa.
