Môj manžel si požičal od priateľa peniaze. V zmluve, ktorú spolu uzavreli, sa zaviazal, že ak nedodrží termín úhrady, za každý deň omeškania zaplatí úrok z omeškania 0,5 percenta z dlžnej sumy. Je táto zmluva (resp. táto jej klauzula) platná? Nedopúšťa sa veriteľ úžery, ak trvá na dodržaní tohto záväzku?
Anna P., Bratislava
Z otázky nie je jasné, akú zmluvu manžel čitateľky s priateľom uzavrel. Môže ísť jednak o zmluvu o pôžičke, keď sa na príslušnú zmluvu použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a jednak o zmluvu o úvere (čo môže byť, najmä ak ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi), keď sa na zmluvu použijú ustanovenia Obchodného zákonníka.
V prípade zmluvy o pôžičke platí, že ak sa dlžník dostane do omeškania, má veriteľ právo žiadať od neho popri samotnom vrátení pôžičky aj úroky z omeškania, a to vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania. V súčasnosti je diskontná sadzba NBS 8,8 %, čiže veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka, ktorý je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne. Toto ustanovenie Občianskeho zákonníka má kogentnú povahu a pri súčasnej výške diskontnej sadzby NBS si účastníci zmluvy nemôžu dohodnúť vyšší úrok z omeškania ako 17,6 % ročne. V prípade, že by tak účastníci spravili, bolo by takého ustanovenie zmluvy neplatné a veriteľ by bol oprávnený požadovať od dlžníka úrok z omeškania maximálne v zákonom určenej výške.
Ak ide o zmluvu o úvere, zmluvné strany si môžu výšku úrokov z omeškania určiť dohodou. Vo všeobecnosti možno povedať, že sadzba úrokov z omeškania môže byť pri zmluve o úvere dohodnutá v oveľa vyššej výške, ako sú bežné bankové úrokové sadzby, pretože úroky z omeškania majú sankčnú povahu a dlžník sa môže ich plateniu vyhnúť jednoducho tým, že svoj dlh splní riadne a včas. Zmluvná voľnosť však nie je absolútna, pretože takto určená výška úrokov z omeškania nesmie byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Či výška úrokov z omeškania je, alebo nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, náleží rozhodnúť súdu, ktorý pri svojom rozhodovaní zvažuje všetky okolnosti konkrétneho zmluvného vzťahu. Ani úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne (čo je 182,5 % ročne) nemusí nevyhnutne odporovať zásadám poctivého obchodného styku, pretože z odbornej literatúry je známy konkrétny prípad, keď NS SR priznal veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,18 % denne a v inom prípade dokonca vo výške 0,5 % z dlžnej sumy denne.
Čo sa týka trestného činu úžery, domnievam sa, že vzhľadom na povahu úrokov z omeškania tu nie je trestná zodpovednosť namieste.
Autor: BRANKO VRBA, advokát
