Predovšetkým hudobnou samopašnosťou a nerešpektovaním štýlových hraníc sa prezentovala česká undergroundová skupina Už jsme doma vo štvrtok v petržalskom Zrkadlovom háji. Už jsem doma začali hrávať v roku 1987 a dodnes vydali päť štúdiových albumov. Viac než dvesto koncertov odhrali v Európe a takmer rovnaký počet vystúpení absolvovali aj v zámorí. Už jsme doma zvyknú fanúšikovia undergroundu spomínať jedným dychom s inou českou formáciou The Plastic People of the Universe.
Už od úvodných tónov v Zrkadlovom háji Už jsme doma bez zábran striedali latino rytmy s rockovýmí gitarovými sólami, džezovými ekvilibristikami či folkovou melodikou, to všetko poriadne premiešané arytmiou. Súhru muzikantov bolo cítiť aj z viachlasných vokálnych prejavov. Predovšetkým spevák, gitarista a klávesista v jednej osobe Miroslav Wanek a saxofonista Jindřich Dolanský sa na kocerte, ako zvyknú hovoriť v Česku, poriadne „vyřádili“. V duchu samopaše zneli aj texty formácie. Fanúšikovia si mohli vypočuť niekedy len trojslovné výkriky, aby vzápätí nasledovala provokujúca balada. Na rozdiel od typických protest songov však skupina neagituje, ide skôr o nápady, slovné hračky „Stádo - stádo - místo mozku ládo - Vání - vání - už nemáš nic rádo!“, nad ktorými sa možno zamyslieť. Hoci skupinu rozhodne netvoria mladíci, v Petržalke hrali predovšetkým pre početnú mládež a zdá sa, že aj v techno veku má underground svojich fanúšikov.
MIRO GRMAN
