Synagóga so siluetou podhradia. FOTO - ARCHÍV P. HORANSKÉHO
ULICE A NÁMESTIA BRATISLAVY
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
Likvidáciu Podhradského nábrežia v Bratislave od Kostola sv. Trojice proti toku Dunaja až po tunel možno rozdeliť na tri časové úseky. Prvý sa začína v roku 1948 a súvisí s preložením pouličnej elektrickej dráhy a s výstavbou nového nábrežia smerom k Parku kultúry a oddychu. Druhý časový úsek sa týka najmä západnej časti Podhradského nábrežia približne od roku 1960, keď sa začalo s výstavbou vežových domov pri tuneli. Tretí úsek prebieha v súčasnosti, keď sa búra najmä ulica Žižkova a zvyšky južnej zástavby na svahu smerom k rieke.
Odchýlky v názvoch ulíc
Pri spracúvaní katastrálnych máp tohto územia zo starších čias sa ukázalo, že sa treba zaoberať starším pomenovaním uvedených ulíc, pretože sa narazilo na zásadné odchýlky v názvoch. Tak napríklad Podhradské nábrežie sa v pozemkových knižných vložkách č. 2892, 428, 3176 menuje Mária Terézia-utca, neskoršie Zuckermandler Lände. Okrem Podhradského nábrežia jestvovala aj Podhradská ulica ako západná časť dnešnej ulice Žižkovej, zatiaľ čo východná časť ulice Žižkovej sa volala Zuckermandler Strasse. V pozemkových knihách pre Bratislavu IV sa vyskytlo pre západnú časť Vydrice staré pomenovanie Terézváros, najmä v spomínaných vložkách.
Treba sa zmieniť aj o starších názvoch ulíc. Napríklad námestie pri Kostole sv. Trojice, dnes zrušené, sa volalo Svätokostolné námestie (Szent Templomtér), neskoršie námestie Pátra Scherza a v čase likvidácie Kačkovo námestie. Ulička pri trojičnom kostole, dnes sčasti Trokanova, bola Vitézova ulica. Žitavská bola Ballušovou (Ballus-utca) a Popradská sa volala Strohmayerova. Len Korabinského ulica nezmenila svoje pomenovanie.
Domy búrali týždeň, aj tri roky
Niektoré domy na Podhradskom nábreží boli poškodené za druhej svetovej vojny a do roku 1948 boli už iba prázdne parcely. Skladbu a fasády týchto domov nebolo už možné priamo zamerať a ich pôdorysné rozmery sa dali preveriť len archeologickým výkopom. Niektoré domy boli vyprázdnené, ale búrali sa veľmi pomaly, dva aj tri roky. Iné domy zmizli takmer z týždňa na týždeň, napríklad rozsiahly dom IV. 356 č.12, ktorý sa však podarilo zavčasu zamerať. Ťažkosti boli aj v tom, že nebolo možné venovať sa každému domu s rovnakou starostlivosťou, pretože sa napríklad búrali súčasne aj štyri domy a pracovné meračské skupiny, od seba pomerne vzdialené, neboli dostatočne obsadené.
(Doslov ku knihe od Alfréda Piffla z ročenky Bratislava 1967.)
Nabudúce: Likvidácia Podhradského nábrežia II.
