FOTO PRE SME - PETER PROCHÁZKA
"Verím, že pocity ako láska, súcit alebo nádej sa dajú pestovať a rozvíjať. Intímne čítanie v detskej izbe je na to určite vhodnejšie ako sledovanie televízie v obývačke," hovorí Lenka Procházková (na snímke) vo svojej knižke rozprávok Zavři oči. Pri praskajúcom ohni, v príjemnej atmosfére Horárne Horský park z nej čítala pre malé i veľké detí.
Procházkovej rozprávky bohato využívajú predstavivosť, niekedy takmer hypnotické metódy a nemajú názvy. Prvá veta znie "Zavri oči" a posledná "Dobrú noc". Ich zvláštnosťou je, že sú písané v druhej osobe. Dieťa je tak vťahované do deja ako hlavná postava.
Lenka Procházková bola pred rokom 1990 spisovateľkou disentu, písala takmer všetky žánre. Teraz však napísala prvú rozprávkovú knihu. "K jej napísaniu ma inšpiroval môj päťročný syn. Nezaberal na neho Macko Pu ani iné rozprávky na dobrú noc zdedené po starších sestrách. Skúsila som teda napísať krátke príbehy, ktoré by ho zaujali natoľko, aby odčerpali jeho obrovskú energiu. A fungovalo to."
Všetky rozprávky sú uspávanky, príbehy, ktoré síce majú dobrý koniec, ale podľa autorky určite nie sú čiernobiele. Knižka má dva diely. V prvom zostáva dieťa samo medzi dospelými v nočnom meste. Druhý diel sa odohráva cez deň a dieťa sa prevteľuje do zvieraťa.
"V osobnom čítaní je intimita, ktorú najmä dnes rodiny veľmi potrebujú. Dieťa by malo vyrastať s pocitom, že niekde má svoje hniezdo, v ktorom je bezpečné. Rodičia majú často toľko starostí, že na to nemyslia, a to je hrozná škoda," hovorí Lenka Procházková.
Knižku ilustrovala 22-ročná autorkina dcéra Cecílie Jílková. Originály maľovala napríklad aj na drevené zásuvky, "prebytky" z manželovej firmy na výrobu nábytku. Olejové farby na dreve však veľmi pomaly schnú. "Väčšinu obrazov som preto piekla. Raz som zabudla, že opička v rozprávke má žltú mašľu a namaľovala som modrú. Potom som volala mame, aby to prepísala, ale keďže ona mala svoju predstavu a ja tiež, ilustrácie sa od príbehu trošku líšia," smeje sa Cecílie.
ELA NAHÁLKOVÁ
