Najstaršia pivnica na Malokarpatskej vínnej cese je pivnica bratov Zvozilovcov - Františka (vľavo) a Alojza (druhý zľava). Na stenách pivnice sú mince z celého seta - lepia ich sem návštevníci s nádejou, že sa sem ešte vrátia. FOTO SME - ANDREA HAJDÚCHOVÁ
Po hlavnej ulici v Rači v sobotu korzovali ľudia - medzi vínnou pivnicou bratov Zvozilovcov a pivnicou v obecnom dome. Na kabátoch mali veľké zátky do fliaš, v rukách degustátorské poháriky a vínne pasy. Ochutnávali víno v pivniciach na Malokarpatskej vínnej ceste. Na Deň otvorených pivníc na Malokarpatskej vínnej ceste prišlo asi 2000 ľudí.
„Toto je tá štyristoročná pivnica?“ vchádzali k bratom Zvozilovcom. Práve ich pivnica bola na ceste od Rače až po Horné Orešany najstaršia - 422-ročná.
Iné prvenstvo patrilo pivnici v obecnom dome - naposledy bola pre vinárov otvorená v roku 1946. „Po niekoľkých desiatkach rokov, práve dnes 17. novembra ste svedkami toho, že oprašujeme a zveľadujeme staré tradície,“ pripomínal Pavol Bielik, starosta Rače. Po skonfiškovaní vinohradov v štyridsiatych rokoch pivnicu zatvorili a z obecného domu urobili pôrodnicu, neskôr policajnú stanicu.
Ľuďom chutili všetky vína - od vetlínskeho bieleho, cez burgundské šedé, najviac však tradičná račianska frankovka. Tá, ktorú si zamilovala už cisárovná Mária Terezia a dekrétom ju uznala za víno vhodné na cisárske stoly. „Chodili sme na toto podujatie do Rakúska, tam sa zíde celý svet, Japonci, Američania, Angličania. Sme radi, že sa to konečne pomaly rozbieha aj u nás,“ hovorí návštevník Ján Bahna. Ochutnával len on, manželka bola v sobotu šoférkou. Ochutnávku si vraj vynahradí doma.
„Toto je príležitosť predstaviť víno a v bezprostrednom styku aj vinárov, aby ľudia nielen prišli do obchodu a kúpili si fľašku, ale aby vedeli, čo sa za tým skrýva, ako sa víno ťažko dorába. Učia sa správne konzumovať vína, rozlišovať ich a vychutnávať,“ vysvetľoval predseda vinárskeho a vinohradníckeho spolku Eduard Brychta.
Nielen to - kto sa pristavil a porozprával s vinárom Liborom Lednárom, dozvedel sa aj o zdravotných účinkoch. „Červené víno má vyšší obsah antioxidantov, tie pôsobia dobre na srdcovocievny systém a rozpúšťajú tuky v cievach. Pre svoje farbivá je tiež antibakteriálne. Červené víno chráni aj pred žiarením a mali by ho piť aj ženy s rakovinou prsníka, ktoré chodia na ožarovanie. Pomáha aj pri rakovine žalúdka. Biele víno zase urýchľuje proces trávenia,“ vysvetľoval bývalý šéf výroby vo vinárskach závodoch. „Ani lekár nechcel veriť môjmu krvnému tlaku, nie je vysoký, nemám cukrovku. Nikto totiž nevypil toľko vína ako ja, ale nikdy som nebol opitý.“
Autor: ANDREA HAJDÚCHOVÁhajduchova@sme.sk
