
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
a poslancom Národnej rady za SDKÚ PAVLOM KUBOVIČOM (na snímke).
Vládny návrh fiškálnej decentralizácie od základu mení spôsob financovania samosprávy. Aký je váš názor ako starostu jednej z najväčších mestských časí na túto zmenu financovania?
Podľa mňa je to pre samosprávu dobrý krok. Zmena by mala priniesť obciam jasné príjmy a jasný spôsob financovania.
Je pravdou, že návrh nepočíta so špecifickými prípadmi, akými sú Bratislava a Košice, ktoré majú dvojstupňovú samosprávu - delenú na mesto a mestské časti?
Návrh v tejto podobe nepočíta so žiadnymi priamymi príjmami mestských častí. Odvoláva sa na to, že mestské časti nie sú definované ako obce. Celý návrh fiškálnej decentralizácie hovorí o obciach. Mestské časti z toho vypadli.
Je to podľa vás chybou toho návrhu?
Dnes je v Bratislave taký systém, že pri niektorých daniach je správcom priamo mestská časť. Sú to napríklad daň z nehnuteľnosti, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie. Vyberajú ich mestské časti a sú príjmom do ich rozpočtov. Podielové dane, to znamená časť daní od fyzických i právnických osôb zo štátneho rozpočtu, sú príjmom do rozpočtu mesta a to ich prerozdeľuje mestským častiam.
Akým spôsobom?
Upravuje to štatút hlavného mesta, ktorý definuje, koľko percent dostáva ktorá mestská časť. Malé mestské časti dostávajú 55 percent podielových daní, Ružinov napríklad 20 percent.
Ak prejde návrh v takejto podobe, ostanú mestské časti bez peňazí?
Ak by bol schválený ten princíp, ktorý je v návrhu, mestské časti by záviseli od rozhodnutí mestského zastupiteľstva. Mestské časti by si nemohli plánovať svoje príjmy a výdavky, nemohli by ani plánovať rozvojové aktivity. Myslím si, že toto bude treba nejako vyriešiť.
Mohlo by dôjsť aj k tomu, že by sa mestské časti zrušili?
Ak uznávame existenciu mestských častí, treba zabezpečiť aj ich financovanie. Ak chceme začať diskusiu o tom, že sú nadbytočné, potom je to iný uhol pohľadu. Existencia mestských častí sa však nedá zrušiť inak ako zrušením alebo novelizáciou zákona o hlavnom meste.
Ako by sa teda táto zjavne nedotiahnutá časť zákona mala riešiť?
Ja osobne si myslím, že to prerozdelenie príjmov medzi magistrát a mestské časti by bolo vhodné upraviť v predkladaných zákonoch.
Cítite rozpor medzi návrhom fiškálnej decentralizácie a zákonom o hlavnom meste?
Nevidím v návrhu možnosť zabezpečenia financovania mestských časí bez vplyvu mesta - zastupiteľstva a primátora. Mestské časti pritom majú svoju právnu subjektivitu. Podľa mňa treba zabezpečiť ich príjmy zákonom, ktorý jasne definuje princíp prerozdeľovania príjmov z daní medzi mesto a mestské časti.
Čo sa stane, ak to zákon priamo neupraví?
Predkladateľ hovorí, že je to vecou obce, v tomto prípade mesta. Myslím si, že dohoda by mohla vzniknúť aj na úrovni mesta.
Zmenou štatútu mesta?
Princíp rozdeľovania peňazí pre mestské časti sa v minulosti menil podľa potrieb mesta. Uberalo sa mestským častiam. Aj dnešné znenie štatútu je pre ne zjavne nevýhodné. A ak zostane v takej podobe ako dnes, dajú sa očakávať problémy s plnením úloh, ktoré majú mestské časti vo svojej kompetencii. Jednoducho sa môže stať, že ich nebudú vedieť zabezpečiť.
Myslíte si, že mesto bude mať na tom záujem?
Ak má byť schválené lepšie prerozdelenie financií v štatúte, je potrebná trojpätinová väčšina poslancov mestského zastupiteľstva. Ak sa na to pozriem z pohľadu vedenia mesta, nebude mať dôvod štatút meniť, ak to preň bude výhodné. Ja pevne verím, že k tomu vedenie pristúpi, ale zatiaľ som nepočul nijakú konkrétnu predstavu mesta ani návrh, ako to plánuje riešiť.
Mestské časti do veľkej miery kopírujú územia pôvodných obcí. Mohlo by to zájsť až tak ďaleko - ak by sa neschválil zákon upravujúci finančné vzťahy medzi mestom a mestskou časťou - že by sa niektoré z nich chceli osamostatniť?
Bol by som veľmi nerád, keby sa takáto diskusia vôbec začínala. Bratislava je jedna a mala by zostať jedna. Hovoríme o tom, ako spravovať toto mesto, nie ako ho rozdeliť. Skôr si myslím, že pôvodné obce, ako sú napríklad Jarovce, Rusovce, Čunovo pochopili, že byť súčasťou mesta je pre nich výhodnejšie. Mesto napríklad zabezpečuje MHD pre ich obyvateľov v rámci celej Bratislavy. Myslím, že aj samotní obyvatelia mestských častí by to nechceli. V konečnom dôsledku by totiž oni museli o odčlenení rozhodnúť.
Nedá sa podľa vás na mestské časti pozerať aj tak, že je to popri meste ďalšia, nadbytočná administratíva, úradníci?
Dnes máme napríklad 13 pracovníkov na výber dane z nehnuteľností a keby sa to robilo na meste, dovolím si tvrdiť, že nemôže prepustiť ani jedného pracovníka. Boli by len presunutí na magistrát. Napríklad činnosť stavebného úradu vykonávame s menším počtom pracovníkov, ako to robila pred nami štátna správa. Na našom miestnom úrade sme rozširovali počet pracovných miest iba na základe presunu kompetencií zo štátu.
Takže ste zástancom zachovania mestských častí?
Možno je otázne, či ich má byť 17, či nezredukovať ich počet. O tom sa dá diskutovať. Už bývalý primátor Moravčík mal snahu s tým niečo robiť. Myslím si, že mestské časti dokázali svoju opodstatnenosť. Výsledkom je možno aj to, že mesto sa pri prenesenom výkone štátnej správy zbavilo niektorých kompetencií, ktoré sa posunuli na mestské časti, napríklad základné školy, materské školy, stavebný úrad, matriky a podobne.
Do akej miery je aktuálna otázka redukcie počtu mestských častí?
Toto je otázka, o ktorej zatiaľ málokto má odvahu diskutovať, ale možno práve fiškálna decentralizácia bude krokom k tomu, že sa začne.
Ste tiež poslancom Národnej rady. Budete iniciovať nejaké pozmeňujúce návrhy v parlamente?
Budem predovšetkým vecne argumentovať a presviedčať svojich kolegov poslancov, že treba zabezpečiť financovanie potrieb mestských častí.
Budete hľadať politickú podporu pre svoje návrhy?
Bol by som nerád, keby sa tento problém spolitizoval. Budem predovšetkým hľadať podporu racionálnymi argumentmi.
Ak návrh fiškálnej decentralizácie bude schválený, bude podľa vás nasledovať iniciatíva na zmenu zákona o hlavnom meste?
V tejto chvíli nevidím dôvod na jeho zmenu, pretože konečné znenie zákonov ešte nepoznáme.
Ale spomínali ste možnosť zníženia počtu mestských častí a tá sa dá uskutočniť iba zmenou zákona o hlavnom meste.
Možnosť zredukovania počtu mestských častí som spomenul iba ako jednu z alternatív, ale nehovorím, že je jediná. Myslím si však, že ak bude prijatý zákon o fiškálnej decentralizácii v navrhovanej podobe, teda s tým, že všetky príjmy pôjdu mestu, tak diskusia o zmene zákona o hlavnom meste bude potrebná.
Autor: Jana PaulovskáDAN SLÁDEK