Korlátsky hrad v Rozbehoch vznikol asi v polovici 13. storočia.
FOTO INTERNET - WWW.ZAMKY.SK
Od železničnej stanice Jablonica ideme po žltej značke cestou do obce, kde nadviažeme na hradskú. Pri železničnej stanici Jablonica-obec zabočí značka vpravo, prekrižuje železničnú trať a po ulici pokračuje na rázcestie. Tu vpravo po hradskej prekročí Hodonínsky potok a na ďalšom rázcestí odbočí vľavo na tvrdú poľnú cestu lemovanú stromoradím sliviek.
Cez železničnú trať stúpame poľnou cestou. Pri kríži na návrší je pekný spätný pohľad na kotlinu, ktorou sme prechádzali. Lesnou cestou stúpame po pravom úbočí Lipového vrchu. Z lesa vyjdeme do polí chodníkom, odkiaľ je výhľad na Rozbehy. Na ceste sa značka skrúti vpravo, prechádza cez obec Rozbehy. Prejdeme okolo požiarnej zbrojnice a pokračujeme popri cintoríne mierne vpravo po asfaltovej ceste medzi lúkami k chate Korlátka. Odtiaľ je to k hradu 5 minút.
Ďalšou možnosťou je začať na autobusovej stanici v obci Prievaly. Postupujeme žltou značkou, stúpame chodníčkom na trávnatú vyvýšeninu. Odtiaľ je výhľad na obec Prievaly a Záhorskú nížinu. Po kamenitej ceste prechádzame riedkym lesom, zabočíme vpravo, strmšie stúpame a odbočíme doľava. Mierne klesáme, od križovatky lesných ciest stúpame, až prídeme cez listnato-ihličnatý les k chate Korlátka.
Z hradu vedie zelená značka na hlavný hrebeň Malých Karpát, modrou sa dostaneme k vodnej nádrži Buková. (jam)
(Zdroj: Turistický lexikon:
Hrady, zámky a kaštiele
na Slovensku, Turistický
sprievodca Malé Karpaty)
Z histórieKorlátsky hrad postavili asi v polovici 13. storočia. Ako kráľovský hrad mal chrániť západné hranice uhorského štátu. Prvýkrát sa spomína v roku 1289 ako majetok Ugrina. Významnú úlohu zohrával v bojoch Matúša Čáka s kráľom Karolom Róbertom. Zrejme bol predmetom bojov, lebo ho v roku 1315 museli opravovať. Popri celom rade iných hradov, aj Korlátsky hrad daroval kráľ Žigmund 1394 veľmožovi Stiborovi zo Stiboríc, po jeho smrti pripadol opäť korune. V roku 1445 ho odkúpil od Mikuláša Ujlaku vicebán Oswald z Bučian. Hrad patril jeho potomkovi, potom Nyáryovcom, neskôr majetkové čiastky dedili Apponyiovci, Pongrácovci, Labšianskovci a Motešickí. Bol obývaný do začiatku 18. storočia (v roku 1740 bývalo na hrade už len niekoľko hajdúchov a väzni), panstvo sa presťahovalo do nového kaštieľa v podhradí.
