Každá z nich má svoje špecifické problémy a od roku 1990 do nich mesto neinvestovalo žiadne finančné prostriedky.
Na stavbe jedného z nich - vodojemu v lamačských záhradách, ktorý má rozmery niekoľkoposchodového domu, sa v minulosti pri páde smrteľne zranilo mladé dievča. Spoločným problémom všetkých vodojemov je nedostatok financií na ich dokončenie či konzerváciu. Mesto nezabezpečuje ani ich stráženie.
Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., v súčasnom období vypracúva štúdiu k otázke prevzatia vodojemov od mesta a ich využiteľnosti. "Vodné zdroje Bratislavskej vodárenskej spoločnosti sú kapacitne, kvalitatívne aj z hľadiska ekonomickej využiteľnosti pre potreby našich odberateľov dostatočné," povedala hovorkyňa spoločnosti Jana Štulajterová a dodala, že výstavba vodojemov na Kramároch, v Lamači a Devíne bola zastavená na konci osemdesiatych rokov a má nevyrovnané majetkovoprávne vzťahy s nejasným legislatívnym stavom.
Vodárenská spoločnosť až na základe štúdie posúdi, či sú vodojemy v súčasnosti potrebné v nadväznosti na aktuálny územný plán mesta. Ak ich posúdi ako nepotrebné, mesto bude musieť stavby na vlastné náklady zbúrať alebo hľadať ich alternatívne využitie. V opačnom prípade bude hľadať spôsob majetkového prevodu na Bratislavskú vodárenskú spoločnosť. (japa)
