Cez toto okno na Dome U dobrého pastiera by ste sotva niečo uvideli. Je totiž slepé. Okenice aj kvetináče sú iba namaľované, hoci ilúzia reality je takmer dokonalá.
Štít v tvare osemramenného svietnika označuje Židovské múzeum, ktoré mapuje históriu, zvyky a náboženstvo židovskej komunity v Bratislave. Otvorené je denne okrem soboty od 11.00 do 17.00.
Na mieste Židovskej a Mikulášskej ulice v 14. storočí stálo iba niekoľko domov okolo Kostola svätého Mikuláša. Dostali honosné poetické meno Villa St. Nicolai. Kostol zbúrali v 16. storočí, no o sto rokov neskôr dala na jeho mieste grófka Pálffyová postaviť malý pravoslávny Kostolík sv. Mikuláša, ktorý sa zachoval dodnes. Jeho vežičku možno na niektorých miestach vidieť aj zo Židovskej ulice.
Na ulici sa často šíria vône z hrncov jednej z mnohých čínskych reštaurácií v meste.
Židovská ulica sa len málo podobá na to, čo mohli ľudia vidieť pred sto rokmi. Kedysi sa križovala s Panskou ulicou, na ktorej stála synagóga neológov. Synagógu však zbúrali pri stavbe Nového mosta a prepojenie medzi ulicami preťala štvorprúdová cesta. Dnes je Židovská ulica mostom medzi frekventovanou zastávkou pod Novým mostom, Bratislavským hradom a Kapucínskou ulicou.
Roku 1599 župan Pavol Pálffy dovolil židom, ktorí od bitky pri Moháči nesmeli žiť v meste ani jeho okolí, aby sa usadili na juhovýchodnom svahu pod Hradom. Z úzkej ulice, ktorá sa dnes volá Židovská, sa stalo geto na oboch stranách uzavreté mrežami. Brány, ktoré boli odstránené až v roku 1848, sa na noc zamykali a strážila pred nimi mestská polícia.
Ulicu v minulosti postihlo niekoľko ničivých požiarov. Pri veľkom mestskom požiari roku 1800 zhorel aj vzácny archív židovskej obce. Nasledoval požiar Hradu v roku 1811 a v roku 1913 ulica takmer úplne vyhorela. Svoje dnešné meno a podobu získala Židovská ulica až v 20. storočí. ELA NAHÁLKOVÁ
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
