Západná veža Hradu z Vinohradskej ulice v roku 1928.
FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Vinohradská ulica
Ulica na Hradnom vrchu spája Zámockú s Raygerovou (dnes Bubenkovou) ulicou. Meno dostala 28. júla 1879 podľa vinohradov, ktoré sa rozprestierali v jej okolí. V Prešporku odnepamäti prekvitalo vinohradníctvo. V privilégiu, ktoré Ondrej III. udelil v roku 1291 Prešporku, sa hovorí o starých i novovysadených viniciach, aj o takých, čo sa ešte majú založiť, z čoho môžeme usudzovať na starú vinársku tradíciu.
Je nad všetky pochybnosti, že vinice na prešporských vŕškoch nie sú oveľa mladšie ako vinohrady na vŕškoch pri Dunaji v južnom Rakúsku, a tam sa vinič pestoval už v piatom storočí. Pre naše mesto je charakteristické, že tu sa vinohradníctvu venovali nielen remeselníci, ale aj veľká časť rybárov. V mestskom hospodárstve bolo vinohradníctvo jedným z významných odvetví.
Mestskí pivniční majstri
V mestskej pozemkovej knihe z roku 1439 síce nenájdeme pomenovaný ani jediný mestský vinohrad, ale účtovné knihy z 15. a 16. storočia často spomínajú mestských vincúrov, ktorí dozerali na mestské vinohrady, mestských pivničných majstrov, ktorí sa starali o vína dorobené v mestských vinohradoch a získané z desiatkov a zúčastňovali sa aj na vyberaní desiatkov.
Od roku 1506 mesto vlastní vinice na záhonoch Höchel a Jud aj v Rači. V roku 1517 oberá hrozno pri Vodnej veži, v roku 1523 vo vinohrade na Wülfingu, v roku 1529 v Špitálskom a Goldfusskom (Koliba) vinohrade, v roku 1542 na Steffandli (Pánty), Pöllne (Koliba až po dnešnú Žilinskú), Prieffli a Tzauke (záhony v oblasti Myjavská, Červeňova, Broskyňová), v roku 1561 na Mühlweingarten (Líščie údolie), Ohlrame (Koliba) a Hohenei (Ohňavy).
Vinice boli cennejšie ako domy
Pre vinohradníctvo je charakteristické, že väčšiu časť daní tvorila daň z vína a spomedzi všetkých nehnuteľností boli vinice ako najvýnosnejší daňový základ najcennejšie a najdrahšie. Boli drahšie a vzácnejšie ako domy. Doživotné renty žien sa viazali hlavne na vinohrady. Nečudo, že pri tejto vysokej cene vinohradov sa krádež hrozna kvalifikovala ako vážny priestupok a recidivistom hrozilo vypovedanie z mesta; máme na to údaje zo 14. storočia.
Mesto sa topilo vo vinohradoch, ešte aj vŕšky pod hradbami pokrýval vinič. Pozdĺž celej východnej časti hradných múrov, na priestranstve medzi severovýchodným rondelom a vstupnou bránou tvorili vinice súvislý komplex, vinič rástol aj na južnom svahu dnešných Zámockých schodov, kde je teraz Oeserova a Floriánska ulica, ako to zobrazuje veduta mesta z roku 1574.
Viac ako 2000 viníc
Nová mestská pozemková kniha z roku 1439 uvádza 113 vinohradníckych záhonov a 2003 viníc. Dnes je celková plocha vinohradov 1352 katastrálnych jutár, teda jedna desatina mestského chotára. Táto plocha je rozdelená na 140 záhonov. Z odrôd hrozna tvorí 80 percent veltlín zelený, 10 percent frankovka modrá a 10 percent rozličné odrody. V rokoch 1865 - 1895 sa dorobi- lo a predalo víno v celkovej hodnote 10 978,373 zlatých.
Nabudúce Likvidácia podhradského
nábrežia.
Úryvok z knihy Tivadar Ortvay: Ulice a
námestia Bratislavy. Podhradie.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
ULICE A NÁMESTIA BRATISLAVY
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice, prípadne zbúraním úplne zanikli.
