Budovu bratislavskej Reduty totiž dala rakúsko-uhorská panovníčka postaviť roku 1773 ako sýpku. Na spoločenskú budovu v neobarokovom štýle s prvkami rokoka a secesie ju dalo prestavať až v rokoch 1913 až 1919 mesto. Dnes patrí pôsobisko Slovenskej filharmónie k najvýznamnejším historickým kultúrno-spoločenským a reprezentačným stavbám starého mestského jadra.
Už z významu pôvodom francúzskeho slova "redoute" - tanečná sála, ples, bál - vyplýva, že budova začala slúžiť ako sídlo viacerých spolkov, kultúrnych a obchodných inštitúcií a ponúkala verejnosti hudobné a tanečné aktivity a konzumné služby. Na výzdobe fasády a interiérov sa podieľali mnohí slovenskí i zahraniční majstri. Okrem toho Reduta patrila vôbec k prvým stavbám Bratislavy, v ktorých boli aplikované moderné železobetónové konštrukcie.
V Redute fungovala Mestská hudobná škola, elegantné stravovacie zariadenia, v ktorých spríjemňovali atmosféru zábavné hudobné kapely, od roku 1916 tu dokonca fungovalo jedno z prvých bratislavských kín. V dnes 700-miestnej Koncertnej sieni SF organizoval hudobné podujatia Bratislavský koncertný spolok. Vo fašiangovom období exkluzívne priestory ožili búrlivými maškarnými bálmi či naškrobenými reprezentačnými plesmi bratislavskej smotánky.
Začiatkom 50. rokov sa budova Reduty stala sídlom Slovenskej filharmónie a stala sa centrom koncertného života za účasti umelcov a umeleckých zoskupení z celého sveta. Okrem kultúrnej funkcie budovy dnes po období stagnácie Reduta znovu ožíva spoločenskými akciami, ktoré boli pre ňu typické najmä v 20. a 30. rokoch minulého storočia.
