Kto bude najväčšou hviezdou festivalu?
"Z môjho pohľadu to bude Nathalie Pernetteová z Francúzka, skupina Peggy Piacenza a Russell Maliphant, ktorý tu bol v roku 1999 a zožal obrovský úspech. Prepája priestor tela a javiska, pomáha mu k tomu svetelný dizajn Michaela Hullsa. To svetlo je čarovné, vytvára nehmotnú scénografiu. Maliphant pracuje aj s rôznymi technikami, ktoré prepájajú telo a myseľ, badať tu vplyv kontaktnej improvizácie. A som rada, že tu máme po prvýkrát Nórov. Jo Stromgren Kompani je vôbec prvá tanečná skupina, ktorá k nám prichádza zo severských krajín."
Má festival nejaké konkrétne tematické zameranie?
"Tento rok ponúkame naozaj širokú škálu tanca od hip-hopu po fyzické divadlo. Každý štýl tu má svoju hviezdu a naším zámerom je, aby si každý niečo vybral. Nemyslím si, že človeku sa musí páčiť všetko. Aj po tých pätnástich rokoch je tanec na Slovensku stále Popoluškou, a tak si nemôžeme dovoliť festival nejako striktne tematicky vymedziť. Výber je teda pestrý."
Ako vyzerá zákulisie festivalu?
"Z organizačného a finančného hľadiska je to dosť komplikované. U nás sa podávajú žiadosti o granty v novembri, takže nemôžem pozývať nejaké companies a dohadovať termín rok vopred, keď netuším, kedy a koľko peňazí dostanem. Ale vďaka kultúrnym inštitútom tých krajín, ktoré naozaj podporujú vývoz svojej kultúry do zahraničia, sa to dá. Stálicami sú Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia. Pridali sa k nim teraz aj Spojené štáty a Taliansko. Keď sa nám podarí získať grant, podarí sa nám dostať sem kvalitnú skupinu."
Aká je situácia v oblasti súčasného tanca na Slovensku?
"Profesionáli, ktorí vedia tancovať aj tanec učiť, absolventi VŠMU, odchádzajú do zahraničia. Nemajú dôvod sa vrátiť, pretože ich tu nijaké zázemie nečaká. To je náš lesk a naša bieda." (vju)
