Zo svetoznámeho lezca Patricka Edlingera vyžaroval na tlačovej besede pokoj a rozvaha. Tieto vlastnosti sú maximálne dôležité pri jeho extrémnych výkonoch na skalách. FOTO SME – PROKOP SLOVÁČEK
atych rokoch sa svojimi výkonmi postaral o obrovskú propagáciu lezenia a pre mnohých je dodnes najväčším vzorom. Zaujímavé je, že v sedemnástich rokoch začínal ako hudobník, až neskôr sa do povedomia ľudí začal dostávať ako športovec. Už niekoľkokrát posunul hranice ľudských možností. Výstupmi a rýchlymi opakovaniami najťažších lezeckých ciest dokazoval, že patrí do svetovej špičky. Napriek tomu, že ho nemožno označiť za pretekára – špecialistu, získal historicky prvý titul v lezení na umelej stene v Mníchove v roku 1989. Propagoval aj lyžovanie na monolyži a natočil niekoľko filmov s touto tematikou.
Do Bratislavy prišiel z osobných dôvodov: „Na Slovensku som spoznal príjemných a srdečných ľudí. Napokon, Slovenku som si vybral aj za partnerku. Som tu druhýkrát a veľmi sa mi tu páči. Naposledy som bol na Chopku, ale vôbec som neliezol, iba som sa lyžoval. Na budúci rok chcem vyskúšať aj vaše skaly.“
Patrick pôsobí veľmi sympatickým dojmom, z každej jeho odpovede cítiť skromnosť.
„Označujú ma síce za extrémneho lezca, ale pre mňa je najväčším životným extrémom, že si dodnes dokážem udržať slobodu konania a žitia. A slobodné myslenie podporujem aj u druhých. Zo športovej stránky bolo mojím vrcholom opakované lezenie ciest, ktoré sú považované za strop súčasných možností.“ Odborníci i on sám súdia, že medzi najlepšie výkony patrí prelezenie cesty Orange mecanique v oblasti Cima s najvyššou náročnosťou – a navyše bez istenia lanom.
So športovým lezením Patrick začínal v osemdesiatych rokoch. V zime chodil na skaly najmä do Chamonix a začal túžiť po zlepšovaní výkonov a limitov. „Ak chce človek robiť niečo dobre, nerád vidí niekoho pred sebou. Najviac ma zaujímalo vymýšľanie takých tréningov, aby som sa neustále zlepšoval, a potom som úplne prepadol sólo výstupom bez istenia lanom, v ktorých som si testoval fyzické aj psychické schopnosti. Na voľnom lezení je najzaujímavejšie odstránenie vlastného strachu, ale do takej miery, aby to bolo ešte bezpečné. Pri sólo výstupoch sa porovnávam iba sám so sebou a to je najpodstatnejšie. Nebojujem s nikým iným, len sám so sebou.“
Možno by sa zdalo, že Patrick, keďže zvykne liezť sám, nepokladá priateľstvo za dôležité.
„Jedno s druhým sa nevylučuje. Priatelia, ktorých som získal v horách, patria medzi najlepších. Priateľstvá, ktoré vznikajú na lane, sú najpevnejšie.“
Na budúci rok chystá Patrick Edlinger celoročnú expedíciu po svojich najobľúbenejších lezeckých miestach a neskôr by chcel absolvovať aj klasický horolezecký výstup na Everest.
„Nepôjde mi o konkrétny športový výkon. Chcem na vrchol vystúpiť tak, ako ja budem chcieť, podľa aktuálnej situácie a môjho okamžitého rozhodnutia. A ako dlho ešte budem bojovať s prírodou? Leziem už dvadsať rokov, a tak je v štyridsiatke už veľmi neskoro na to, aby som prestal.“
