lne sprístupniť svoj byt servisnej firme, ktorá teplo odčítava. Mnohí novej metodike neveria a nevedia, či rozdeľovače mať musia, alebo nie.
Ľudia v nádeji, že keď si budú merať teplo priamo v byte, nemôže ich nik oklamať, rozdeľovače nakúpili. V praxi sa však neosvedčili.
„V panelákových domoch sme kontrolovali spotrebu tepla podľa pomerových rozdeľovačov. Vo viacerých domov sme si vybrali byty na rovnakých podlažiach. Zistili sme, že rozdiely v spotrebe bytov sú medzi nimi až stopercentné. Pomerové rozdeľovače sú úplne nepoužiteľné a zbytočné,“ hovorí Rudolf Šaran z Asociácie spotrebiteľských subjektov.
Používanie pomerových rozdeľovačov neprikázal zákon. Ministerstvo financií vo svojom cenovom výmere v roku 1991 vydalo postup, ako sa má spotreba tepla podľa tejto metodiky rozúčtovať. Druhá metodika na meranie spotreby tepla, ktorá sa u nás používa, vychádza z rozpočítania nameranej spotreby na domovom merači na štvorcový meter plochy.
Meranie tepla rozdeľovačmi má viacero nevýhod
– Nová metodika už v čase vydania cenového výmeru bola v rozpore s legislatívou. Teplo z rozdeľovačov sa odčítava v akýchsi dielikoch a pomerom z celkového nameraného tepla v dome sa vypočíta spotreba bytu. Metrológia však nepozná jednotku pre teplo dielik, ale joul.
– Závisí na pracovníkovi servisnej firmy, ako v každom byte odčíta dieliky. Nájomník alebo vlastník nemá ako skontrolovať, koľko dielikov sa odrátalo u jeho suseda alebo v nebytových priestoroch v dome. Potom nemôže posúdiť, či faktúra za teplo je pravdivá alebo nie. Meranie dielikmi je netransparentné. Pri metodike podľa štvorcových metrov sa kontroluje ľahšie, plocha bytov aj vo vzťahu k celému objektu je známa.
– Najvyššie tepelné straty bytov sú na najnižšom a najvyššom podlaží. Stavebník nedokáže izolovať kontakt so zemou alebo strechou. Ak bude mať niekto pomerové rozdeľovače, tak v bytoch v dolných a v horných poschodiach sa nameria o 30 percent vyššia spotreba tepla ako v bytoch, ktoré sú v strede. Legislatíva nezohľadňuje kompenzáciu za polohu bytu. Spravodlivo a paušálne toto nemožno kompenzovať. Každý panel má inú priepustnosť tepla, rozdielna priepustnosť je tiež pri tehlových domoch.
– Metodika sa dá ľahko zneužiť. Tí, čo sú v strede objektu, si môžu „priškrtiť“ radiátory, pretože teplo sála cez steny, vykúria ho horní a dolní susedia. Jeden bude mať minimálnu spotrebu, kým druhý zaplatí aj za neho.
– Byty sa musia sprístupniť servisným firmám, ktoré budú rozdeľovače inštalovať, preinštalovávať a kontrolovať. Nikto nevie, ako budú náklady so servisom stúpať. Okrem toho obyvatelia strácajú právo na súkromie.
Vlastníci bytov sa v dome môžu rozhodnúť, že rozdeľovače nechcú, a správca musí ich rozhodnutie akceptovať. Dá sa to, aj ak už boli namontované. Nájomníci v obecných bytoch majú právo brániť sa, ak vedia dokázať, že ich metodika diskriminuje. Ak bytový podnik nechce ustúpiť, môžu to riešiť súdnou cestou.
INGRID DROZDÍKOVÁ
