Vlak života. Réžia: Radu Mihaileanu. Francúzsko/Belgicko 1998. Kino Obzor, pondelok o 18.00 a 20.30 h.
dposledných minút židovskou komediálnou „road-movie“, ktorej optimizmus pôsobí miestami až neskutočne.
Dedinský blázon vie toho spravidla najviac. Ten zo zapadnutej židovskej dedinky niekde vo východnej Európe sa volá Schlomo a do svojej osady prináša správu o prenasledovaní Židov. Píše sa rok 1941 a v Európe sa stupňuje fašistická agresia. Schlomo však nie je len poslom zlých správ, vymýšľa totiž aj spôsob, ako osadu zachrániť - treba vypraviť svoj vlastný ,,vlak smrti“, s dobytčími vagónmi, väzňami, fašistickými dôstojníkmi, zbraňami a všetkým, čo k tomu patrí. Všetkých úloh sa pritom majú zhostiť obyvatelia osady a cieľom cesty má byť zasľúbená zem Židov - Palestína.
Mystický vlak - prízrak sa na svojej ceste stretáva s nástrahami, ktoré preňho chystajú nielen nemeckí vojaci, ale aj miestni odbojári a dokonca aj niektorí členovia židovskej komunity, ktorí práve s nadšením objavujú idey socializmu. Filmový príbeh sa pohráva so špecifikami židovskej národnej povahy, vtipne približuje tradície tohto etnika a jeho osobitú energickú hudbu. Usmieva sa tiež nad ľudskými slabosťami a fóbiami, a táto kritika smiechom rovnako spravodlivo „tresce“ všetkých účastníkov príbehu. Jediný z nich, kto má vždy pravdu a pôsobí napokon ako ten najmúdrejší, je šikovný blázon Schlomo. Nečudo, veď príbeh rozpráva práve on. Ani jemu sa však nedarí úplne vo všetkom - krásna Ester, ktorú zbožňuje, si aj tak vyberá iného.
Po prekonaní všetkých prekážok sa záhadný vlak, ktorého trasa chýba v cestovných poriadkoch, dostáva až k ,,ruským“ hraniciam a tu sa stretáva s ďalším vlakom - fantómom: na východ totiž rovnakým spôsobom „kočujú“ aj Rómovia. Asi najživším momentom celého filmu sú teda zbesilé hudobné preteky medzi cigánskymi a židovskými kapelami - hudobníci hrajú ako o život.
Obidva vlaky prejdú aj tadiaľ, kde nie sú koľaje, a napokon sa šťastne dostanú do bezpečia. Ester sa vydá a má kopec krásnych detí a každému sa jeho sny vyplnia. Alebo nie?
Autor: Vitalija Bella
