matka jedného z mimoriadne nadaných detí.
„Môj trojročný syn mi zas porozprával, ako sa narodil: ‘Pamätám si, že som plával a potom som sa predieral strašne úzkou cestou‘,“ rozprávala iná matka.
Rodičia všestranne nadaných detí sa stretli, aby sa navzájom podelili nielen o radosti, ale trápenia, ktoré výchova nadaných detí prináša. V sále sedeli aj psychológovia a učitelia z celého Slovenska.
Školy s triedami pre nadané deti už doposiaľ existujú v Nitre, v Košiciach, Rimavskej Sobote, Prešove, Ružomberku, Topoľčanoch, v Šali, Trenčíne a v Poprade. V budúcom roku sa chystajú otvoriť ďalšie – v Brezne a Leviciach. Ale uvažujú o tom už aj Banskobystričania a Žilinčania.
Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium takého typu ako je v Bratislave na Teplickej 7, je však zatiaľ jedinou svojho druhu v celej Európe, ako povedala jej riaditeľka.
Všetci účastníci II. medzinárodnej konferencie Nadanie, jeho spoznávanie a podporovanie sa zhodli v tom, že zámer riaditeľky školy pre nadané deti Jolany Laznibatovej vytvoriť pre rodičov a učiteľov mimoriadne nadaných detí poradňu, treba podporiť. Takáto poradňa je veľmi potrebná. „Tieto deti so všestranným talentom a obrovskou chuťou po poznaní, by raz mohli byť veľmi prospešné celej spoločnosti, nám všetkým,“ hovorí Jolana Laznibatová.
Rodičia nadaných detí často prežívajú neuveriteľné peripetie. Deti sú stresované, začnú svoje schopnosti skrývať a niekedy úplne rezignujú.
Matka teraz už 15-ročného syna zo Štúrova, ktorý okrem iného od predškolského veku plynule číta a píše v štyroch jazykoch, pre SME povedala: „Chcel byť vesmírnym lekárom. Teraz už nechce byť ničím, už chce len zametať ulice.“
JANA MARTINKOVÁ
