Bratislavskí tenisti chodili po prvej svetovej vojne hrávať medzinárodné zápasy hlavne na Moravu (na snímke), ale aj do Viedne a Budapešti. FOTO - ARCHÍV MÚZEA
Z HISTÓRIE ŠPORTUPo prvej svetovej vojne už v tenise neplatilo to, čo začiatkom storočia konštatoval napríklad Ottov slovník náučný: "Lawn tennis je spoločenskou hrou, hráči (najlepšie dvaja alebo štyria, avšak aj viacerí) udržujú čo najdlhšie loptu nad zemou pálkou s ľahkým rámom a strunami. Čiary ihriska kolmo sa pretínajúce ohraničujú dve krajné dvorany, vnútri ktorých hráči proti sebe stojaci smú odrážať loptu. Dvorany sú dôležité tiež pre určovanie dobrých a zlých bodov."
Išlo už o výhru, nie súhru
V 20-tych rokoch dvadsiateho storočia bola zo spoločenskej hry už hra športová a hráči sa už neusilovali udržať loptičku v hre za každú cenu, práve naopak, veď už šlo o výhru, nie súhru. Vo viacerých slovenských mestách získaval tenis začiatkom 20-tych rokov stále silnejšie pozície. Okrem Bratislavy aj v Banskej Bystrici, Piešťanoch, Košiciach, Nitre a Trenčianskych Tepliciach, kde sa už hrávali nielen zápasy medzi domácimi rivalmi, ale aj turnaje s medzinárodnou účasťou i rôzne exhibície.
Jedna z nich bola aj v Zlatých Moravciach, kde v roku 1921 predvádzal svoje tenisové kvality Maďar Kehrling, vtedy šiesty hráč svetového rebríčka, ktorý o pár týždňov zopakoval svoju exhibíciu aj v Bratislave.
Práve od roku 1921 sa v najväčšom slovenskom meste tradovali vlastné majstrovstvá, no významným pre bratislavský tenisový vývoj sa stal rok 1923, keď popri už existujúcom PTE, kde bola sústredená dovtedajšia tenisová kvalita, vznikli ďalšie, ako sa neskôr ukázalo popredné tenisové kluby.
Jedným z nich bol I. ČSŠK Bratislava na čele s inžinierom Prušom a kapitánom Zahradníkom, pričom klub dokázal za pár rokov vybudovať v Petržalke šesť dvorcov, ku ktorým pribudli ešte dva, čo predstavovalo dovtedy najväčší tenisový komplex na Slovensku. V tomto areáli organizovali "eškári" domáce a medzinárodné turnaje, najčastejšie v spolupráci s PTE, Makkabeou alebo LTK.
Najvýznamnejší bol Lawn Tennis klub
Lawn Tennis klub (LTK) Bratislava na čele so zakladateľskou osobnosťou Gustávom Hubáčkom sa postupne stal klubom s visačkou najvyššej kvality v meste. Vo februári 1923 komentoval moravský Sport vznik LTK, mýliac si slovenský klub s českým: "V Bratislave sa ustanovil definitívne český L. T. klub. Klub zriaďuje päť nových kurtov v Petržalke a usporiada na nich už tento rok medzinárodné závody. Taktiež budú tennisové závody československé v rámci Štefánikových hier začiatkom septembra."
Popri týchto troch najväčších tenisových kluboch v Bratislave prvej polovice dvadsiatych rokov minulého storočia vznikli v meste aj ďalšie menšie kluby so svojimi vlastnými kurtmi, medzi ne patrili YMCA, LTC železničných úradníkov, MTE či Dôstojnícky LTC.
Najvýraznejším spôsobom ovplyvňoval tenisové dianie v Bratislave predsa len spomínaný LTK. Na jar 1923 sa objavila v tlači správa a výzva zároveň: "Lawn Tennis klub Bratislava zahajuje dňa 10. mája tohtoročnú sezónu na štyroch nových, moderne upravených dvorcoch v Petržalke." Nebolo treba dlho čakať, záujem bol značný zo strany hráčov i divákov.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
