Nič krajšie ako bosonohé tanečnice z Lúčnice. „Chlapci“ z Elánu môžu ľutovať, že neprišli – nemohli, práve spievali na Pasienkoch. FOTO – ARCHÍV
Lúčnica v utorok večer v Istropolise svojím majstrovstvom zabodovala na sto percent. Nádherné scénické obrazy chytili za srdce všetkých návštevníkov. Originalita nestarnúcich choreografií profesora Štefana Nosáľa, ktorý onedlho oslávi 75. narodeniny, bola opäť dôkazom jeho tvrdenia, že roky života trávi v neustálom objavovaní a vytváraní krásy.
Bohatstvo slovenského ľudového umenia je v nadšení a výbušnom temperamente Lúčničiarov, ale aj v ich umeleckom majstrovstve – tanečnom, speváckom a muzikantskom v „dobrých rukách“. Krásou, mladosťou, spontánnosťou a poetickou iskrou odôvodnene očarúvajú divákov doma i v celom svete – hosťovali vo vyše šesťdesiatich štátoch.
Scénická kompozícia Pieseň a hra, ktorú v utorok predviedli, zobrazuje dievčenské a mládenecké hry pri prácach. Tanečno-spevné obrazy sú inšpirované važeckými priadkami, veselím na Podpoľaní, práca na hrnčiarskom kruhu sa prepletá so zemplínskymi karičkami. Program nevynecháva ani tanec legendárnych Jánošíkových zbojníkov či dokonca tanec z prostredia slovenských Rómov – a to už boli nejaké tanečné výkony. Orchester Lúčnice a Diabolské husle, zvlášť Ernest Šarközi za svoje majstrovské sólo na cimbale, si takisto vyslúžili búrlivý potlesk.
Napokon musela Lúčnica trikrát pridávať a v závere sa konali standing ovation pre profesora Nosáľa. S Lúčnicou sa stretneme opäť na decembrovej premiére nového komorného programu. MILADA ČECHOVÁ
