1 - možný vjazd do tunela, ktorý povedie popod Karpaty a vyústi pri krematóriu v Lamači
2 - Pekná cesta
3 - Račianska ulica
– Senecká, ktorá je práve vo výstavbe. Okrem pripojenia na diaľnicu bude prestavba ulice prvým krokom k výstavbe toľko diskutovaného nultého okruhu. Dnes už naň existujú dve rôzne štúdie.
Ako sa nultý okruh bude financovať, sa však ešte nevie, nie je známy ani presný termín dokončenia. Riaditeľ GIB Kamil Beladič hovorí o roku 2014 a o stavbe po etapách. Treba len dúfať, že projekt nestihne podobný osud ako metro.
Nultý okruh spojí východné mestské časti (Rača, Vajnory, Pod. Biskupice, Vrakuňa) so západnými (Lamač, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, čiastočne Dúbravka a Devín). Začínať bude na Galvaniho, pokračovať cez Žabí majer, tunelom cez Karpaty a vyústi v Lamači pod krematóriom v lokalite Hodonínska. Trasa asi 13-kilometrového okruhu bude v okolí Železnej studničky a Kačína viesť po estakádach. Rozdiel medzi dvoma štúdiami je v dĺžke tunelovej trate (6,1 km a 5,63 km) a type tunela.
Tunelové trasy sa navrhujú ako dve dvojprúdové tunelové rúry. Majú v nich premávať autá aj MHD, ale bez zastávok, chodci a cyklisti nebudú mať do tunela prístup. Stáť by mali 13 až 14 miliárd korún.
Ani severná tangenta nemá termíny
O koncepčnom riešení problémov bratislavskej dopravy sa má najbližšie diskutovať 19. novembra v Primaciálnom paláci. Témou bude najmä projekt severnej tangenty, ktorá má spojiť Pražskú s Jarošovou ulicou. Projekt sprevádza odpor občianskych združení i obyvateľov, ktorých sa výstavba dotkne a prídu o svoje domy.
Mesto ako investor tvrdí, že projekt severnej tangenty zlepší plynulosť dopravy, protivníci zasa, že vyrieši problém Šancovej, posunie ju severnejšie a na Smrečianskej vznikne nové Račianske mýto. Ani v prípade severnej tangenty sa zatiaľ nehovorí o konkrétnych termínoch, tie závisia od dohody investora a občanov.
Posudzovali sa už tri varianty, do ďalšieho kola diskusie sa vybrali dva. Jeden, tunelový - na trase sa striedajú štyri tunely a trasa takmer kopíruje existujúce spojenie Pionierskej s Pražskou. V ďalšom variante sa navrhuje spojenie tunelom cez kopec Stráže, na trase budú dva tunely a šesť mostných objektov. Náklady sa pohybujú od štyroch do siedmich miliárd korún.
V roku 1945 mala Bratislava 69 km2 a 130-tisíc obyvateľov, jazdilo po nej okolo 400 áut. Dnes má mesto rozlohu 368 km2 , 428 672 obyvateľov a zaregistrovaných okolo dvestotisíc áut. Denný tranzit predstavuje asi desaťtisíc vozidiel. Z 809 km komunikácií je na území mesta 35 km diaľnic.
Najzaťaženejšie ulice sú Račianska – 40-tisíc áut denne, Einsteinova – 45-tisíc áut denne, Bajkalská – 74-tisíc áut denne, Prístavný most 86-tisíc vozidiel denne.
Tieto štatistiky vedú magistrát k realizácii dopravných stavieb vnútri mesta, tvrdí, že vyriešia kolaps v doprave. Medzi dopravné stavby, ktorých investorom je mesto, patrí dokončenie úseku diaľnice D2 v Mlynskej doline, severná tangenta, prestavba Galvaniho ul., nultý okruh.
