Alexander Ikrinský počas prednášky fyzika dizajnu. Vysvetil napríklad, ako má správne vyzerať čajník, aby majiteľovi obrus nezašpinila ani kvapka. Na konci by mal mať zobáčik, kvapke sa vraj nebude chcieť tiecť do kopca a zostane visieť na čajníku. FOTO SME – ANDREA HAJDÚCHOVÁ
„Dnes začneme jednotkami. Kilogram si viete predstaviť, no čo taký newton? To je ťažšie. Ale ja som ho doniesol,“ začína Alexander Ikrinský prvú hodinu v tomto semestri. Vyťahuje desaťdekagramovú čokoládu a dáva si ju na dlaň. „Teraz tlačí na moju ruku sila jeden newton, vyskúšajte si to.“ Čokoláda koluje po miestnosti. Študenti sa zabávajú.
Ak ste nemali radi fyziku, vedzte, že chyba nebola vo vás. Hodiny docenta Ikrinského zo Strojníckej fakulty STU by ste milovali. „Je to jediný voliteľný predmet na katedre, sami sme si ho vybrali, je najlepší. Keby boli všetky povinné predmety takéto, nenahnevala by som sa,“ hovorí Žofia Dohnalová a spolu s ostatnými ochutnáva, ako chutí jeden newton – nugátová čokoláda. V triede sú prváci dizajnéri, ktorých docent Ikrinský učí fyziku tvarov. „Vedenie fakulty architektúry ma poprosilo, aby som pripravil predmet, ktorý by študentov naučil, ako dosiahnuť, aby to, čo vytvoria, nebolo len pekné, ale aj rešpektovalo fyzikálne javy. Na prvý pohľad je to šou, ale študenti sa naučia, ani nevedia ako. Zároveň spolu rozvíjame pravú hemisféru, teda tvorivú časť mozgu, čo škola zväčša zanedbáva, uprednostňuje sa totiž učenie naspamäť.“ Okrem fyziky dizajnu prednáša docent Ikrinský teóriu dopravných prostriedkov a mechanické a hydraulické prevody. Hodiny sú hravé, ale praktické. Keď sa napríklad preberajú šmyky, študenti ich spoznávajú a učia sa ich ovládať v teréne – na opustenom parkovisku. Keď prídu na rad ťažšie veci, Ikrinský ich vysvetlí divadelnými scénkami.
„Najviac času mi zabralo, kým som prišiel na to, ako vysvetliť rovnicu planétového prevodu v automatickej prevodovke. Krúti sa tam obrovské množstvo koliesok, kým som to vysvetlil, zabralo to trištvrte hodiny, popísal a zotrel som niekoľko tabúľ, študenti z toho boli nešťastní. Po 20 rokoch som prišiel na to, ako to zjednodušiť.“
Vysvetlenie je vlastne hrou s tromi dejstvami. Študenti sú zubmi na kolieskach v prevodovke. V prvom dejstve sa tancuje waltz, v druhom slow-fox a v treťom boston. Prvé dejstvo je rozbeh – prevodovka je na jednotke, nasleduje jazda s určitou rýchlosťou a potom cúvanie. Študentka v strede drží slnečník, keď idú okolo nej zuby – študenti, každý zaberie a pootočí ju. Každý za sebou odvíja stuhu. Tá znamená prejdenú dráhu. Keď je všetko jasné, rovnice sa odvodzujú už ľahko – na dva riadky.
S touto hrou mal Ikrinský veľký úspech aj na svetovom kongrese Veda a verejnosť. „Hralo sa v plnej zostave 100 ľudí, nechal som vyprázdniť sálu, vyniesť ťažké kreslá, aby bol priestor na podlahe, kam sa nakreslili ozubené kolieska v prevodovke. Ľudia boli nadšení, smiali sa, kongres nemohol pokračovať, museli vyhlásiť prestávku. Američania a Kanaďania reagovali veľmi spontánne – tlieskali, vykrikovali. Dostal som pozvanie aj do Indie, aby som to tam predviedol.“
Alexander Ikrinský je unikát, vďačí za to aj svojmu koníčku – tancuje v klube seniorov a na hodinách využíva aj to, čo sa naučil na postgraduálnom štúdiu kamery, réžie, scénografie a zvukovej dramaturgie v Prahe. Keď sa hodí vtip, povie vtip, keď treba kresliť, nakreslí a na každej hodine využije tanec.
Učí, ako radil Komenský: „Študent nie je čaša, ktorú treba naplniť, ale fakľa, ktorú treba zapáliť.“
