Gilbert Garcin sa narodil v roku 1929 v La Ciotat. Jeho fotografie sú známe v Európe aj vo svete. V súčasnosti žije a pracuje v Marseille. Na Slovensku sa jeho dielo predstavuje prvýkrát. Výstava bude vo Francúzskom inštitúte do 30. novembra. Na fotografii Gilbert Garcin v inscenovanom autoportréte.
Muž na prechádzke so psom z obrazu, korčuľujúci sa na mori, lietajúci v oblakoch na váhach, dívajúci sa na svet cez oká v polievke. Aj takto vyjadruje formou fotografií seba a svoj pohľad na svet francúzsky fotograf Gilbert Garcin, ktorého výstava s názvom Život je divadlo prebieha v rámci 11. ročníka Mesiaca fotografie v galérii Francúzskeho inštitútu.
Vaše fotografie vyjadrujú život formou divadelných scén. Na väčšine z nich je však len jeden herec, ktorým ste vy. Ide o akúsi fotograficko-divadelnú autobiografiu?
„Áno aj nie. Nie je to autobiografia v pravom zmysle slova, je skôr imaginatívna. Mnohokrát vyjadrujem to, čo sa mi mohlo stať, ale nestalo sa. Scény sú v tomto prípade vytvorenou fikciou. Vždy majú však niečo spoločné s mojimi osobnými zážitkami a skúsenosťami.“
Aké divadelné žánre by prevládali vo vašom vnútornom divadle?
„Bola by to komédia. To je môj osobný pohľad. Všetko závisí od nášho vnímania života. Keď niekto cíti, že život je komédia, bude moje fotografie takisto vnímať ako komédiu. V mojej manželke zase fotografie vyvolávali smútok, je to jej pohľad. Každej udalosti alebo veci zodpovedá množstvo reakcií, pretože každý z nás má svoj uhol pohľadu a vnímania sveta.“
Kulisy na scénach vášho divadla sú minimalizované a vyrobené z netradičných materiálov.
„Kulisy a dekoráciu som konštruoval na dvojmetrovom stole. Väčšinou pozostávali zo špagátov, kameňov, piesku a podobne. Z fotografií som vystrihol figuríny, teda hercov, ktorými som bol väčšinou ja sám, a nainštaloval to na scénu. Niektorí divadelní režiséri postupujú podobným spôsobom. Ešte pred vytvorením ozajstných kulís a scén si zostroja malé redukované modely.“
Honoré de Balzac vyjadril svoj pohľad na svet a spoločnosť Ľudskou komédiou. Čo vyjadruje vaša komédia 21. storočia?
„Od čias, keď tvoril Honoré de Balzac, sa až tak veľa nezmenilo. Stále sme viac-menej hercami hrajúcimi svoje úlohy. Ale je to to, čo je naozajstné? Život je poskladaný zo sledu konvencií, z toho, čo sa má robiť a hovoriť, z otázok a odpovedí. Je to ako na divadelnej scéne. Jediný rozdiel je ten, že divadelná hra je vopred napísaná. My vopred písaný text nemáme, môžeme viac improvizovať.“
Čo považujete za prirodzené a spontánne prejavy človeka?
„Ľudské potreby a prejavy, ktoré vnímame aj u zvierat: jesť, spať, oddychovať, schovať sa pred dažďom, plakať… Všetko ostatné nám priniesla a naučila nás spoločnosť – ako napríklad oblečenie alebo jazyky.“
ZUZANA DINKOVÁ
