Výstavu Slovenská fotografia 1925 - 2000, ktorá je podľa organizátorov najväčším prezentačným projektom dejín fotografie na Slovensku, sprístupnili v Slovenskej národnej galérii. Inštalácia nepribližuje všetky tradičné žánre a aplikované formy spracovania a výroby snímok, jej ťažiskom je zmapovanie najpodstatnejších znakov pri tvorbe v jednotlivých obdobiach. Návštevníci majú možnosť vidieť plynulý a nadväzný prerod klasickej fotografie na jej modernú a postmodernú formu. FOTO TASR - IVAN MAJERSKÝ
Prvý raz v jedenásťročnej histórii Mesiaca fotografie organizátori v sobotu spestrili akciu filmovými projekciami. V kinosále Slovenskej národnej galérie premietli dokumentárne filmy o našich i zahraničných fotografoch. Počiatky fotografovania a výroby pohľadníc po prvej svetovej vojne priblížil film o vyše 100-ročnej fotografke Márii Holoubkovej z Trenčína. Jej protipólom je mladý progresívny fotograf Robo Kočan z Popradu. Dokument o ňom, od režiséra Jána Stračinu je netradičný, fotograf v 13-minútovom filme povie len niekoľko viet. Aj ich hra so svetlom a pohybom je nevšedná.
Televíznym dokumentom bol aj portrét fotografa Jaroslava Sýkoru, ktorý niekoľko desaťročí pracuje na cykle o starých a osamelých ľuďoch na Orave. Tibor Huszár sa vo filme vyznal zo slobodnej tvorby aj pri fotení výtvarníka Kolomana Sokola, ktorý musel emigrovať zo Slovenska do USA, kde však ostal sám sebou a nesplynul s tamojšou konzumnou spoločnosťou. Niekoľkých českých fotografov sme spoznali v dvoch, takmer hodinových filmoch režisérky Viery Chytilovej Vzlety a pády. V nedeľu sa pokračovalo premietaním filmov o fotografoch z Ukrajiny, Poľska a Maďarska. (tasr, mi)
