Natália Prokopová: „Štefan bol zaujímavý, čistý a nekonformný človek, žila som s ním dvadsať rokov. Bolo to obdobie plné farebnosti. Niekedy sa mi zdá, že to bol len sen.“ Na snímke jedna z Trinástich kresieb Natálii, 1982. FOTO – ARCHÍV
>
Je na výstave skutočne celoživotné dielo umelca?
„Štefan Prokop zomrel v roku 1987, vystavené diela vytvoril začiatkom 70. rokov, keď už niečo vo výtvarnom svete znamenal. Ide o súhrn asi dvadsiatich rokov tvorby. Mnohé práce sú v bronze, ale v pozostalosti i na výstave je aj množstvo sôch v sadre, na ktorých odliatie nie sú peniaze a niektoré ani nie sú vystaviteľné. Tak je to aj s jeho exteriérovou tvorbou, na svoju dobu robil veľmi kvalitné monumentálky.“
V čom teda vidíte najväčší prínos výstavy?
„Je zaujímavá najmä tým, že sprístupňuje uzatvorené dielo sochára, ktorý bol vodcovskou osobnosťou v najhorších rokoch a aj v kritických časoch dokázal udržať kvalitu svojho diela, ale zostal akosi zabudnutý. Dodnes nebola jeho tvorba celkovo zhodnotená a pripomenutá, zostávala mimo výtvarnej i diváckej reflexie.“
Návštevníkov určite okrem sochárskych prác upútajú jeho kresby.
„Prokop pri tvorbe nepoužíval klasický postup, v ktorom je kresba námetom budúcej sochy. U neho je samostatným prvkom, nie predstupňom. Preto sa stáva samostatným, svojprávnym artefaktom. A potom, socha je fyzická námaha, vložený materiál. Prokop si mnohé sochárske otázky definitívne vyriešil v kresbe.“
Podstatnou zložkou tvorby Štefana Prokopa je erotika.
„Erotická motivácia je veľmi silná, bola to tak trochu Prokopova hra s režimom – uzatváranie sa do seba, do svojich intímnych prežitkov. Utekal z vonkajšieho sveta do sveta, ktorý bol nedotknuteľný. Nikdy však nerobil erotiku pre erotiku. Zároveň podával určité filozofujúce svedectvo, v sochách nachádzame nadhľad i sebairóniu.“
Štefan Prokop sa narodil 25. septembra 1941 v Galante, študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave na oddelení rezbárstva u profesora Ludwiga Korkoša a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení figurálneho sochárstva u profesora Jozefa Kostku. Žil a tvoril v Pezinku. Zomrel 22. novembra 1987 v Modre.
Porozumie umelcovmu dielu každý divák?
„Hoci bol Štefan Prokop vedúcou osobnosťou neosurreealistických tendencií 70. rokov, smeroval skôr k novej figurácii. V porovnaní s niektorými dnešnými módnymi tendenciami ide o divácky prístupné a krásne diela, vždy kvalitne remeselne spracované, zvlášť reliéfy.“
Čo znamenala príprava tejto výstavy pre vás osobne?
„Boli sme dobrí priatelia. Dosť ma šokovalo, keď nečakane zomrel. Spomenul som si na roky našej mladosti, a potom – vždy je užitočné vidieť veci z rozličných galérií a majetkov pohromade. Pochopíte, že to bol dobrý sochár a škoda, že sa na neho pozabudlo.“
