a a Štúdio L+S vydržal úctyhodne dlho - premiéra bola v decembri 1993. Herci dohromady odohrali 211 predstavení a hoci je stále divácky záujem, domnievajú sa, že v najlepšom treba prestať.
Odvtedy, čo režisér Roman Polák naskúšal Cyrana, sa mnohé zmenilo. Napríklad sa zdokonalil nos, vďaka ktorému sa Milan Lasica mení na najslávnejšieho z nosáčov. Čo sa naopak nemenilo, je kostým Anny Šiškovej. Predstaviteľka Roxany si dvanásť rokov uchovala rovnaké miery, a to už vtedy obdivovali jej osí driek. Inscenácia je tiež dlhšia vďaka monológu Borisa Farkaša, ktorý si ho rokmi zlepšoval a cizeloval, až vznikla jedna z nových dominánt inscenácie.
Niektorí herci z predstavenia odišli, iní ich nahradili, pribudli alternácie. Relatívnymi nováčikmi sú napríklad Marta Sládečková a Vladimír Hajdu, ktorí v premiérovom obsadení chýbali. Takisto Peter Mankovecký. Pôvodne bol s Michalom Ničíkom "iba" autorom hudby a dirigoval živý orchester, neskôr však zdedil postavu po niekdajšom riaditeľovi Astorky Ľubovi Gregorovi, ktorý zavesil herectvo na klinec. Predstavenie má však za sebou aj najsmutnejší odchod. Derniéry sa nedožil Ladislav Moravčík.
Na derniére v hľadisku zasadnú všetci tí, ktorí stáli pri zrode predstavenia či sa podieľali na jeho fungovaní. Naozaj záverečná opona padne až 21. júna v Hradci Králové v Klicperovom divadle, kde Cyrano otvorí najväčší český medzinárodný divadelný festival. (bd)
