Bratislavský hrad je svojou polohou aj expozíciou historického múzea vyhľadávaným miestom turistov. Na podobných miestach v zahraničí je samozrejmosťou, že si návštevníci môžu v rôznych jazykoch kúpiť publikáciu o takýchto pamätihodnostiach. V dvoch obchodíkoch so suvenírmi v hradnom areáli majú jednu takúto knižku - v nemčine. V prvom, do ktorého sa turisti dostanú po príchode z parkoviska, stojí 220 korún, tí, ktorí odolajú, si ju v druhom môžu kúpiť za 55 korún. V slovenčine ani v iných jazykoch však publikácie o hrade neponúkajú ani v hradnom areáli, ani dole v meste. Slovenská verzia nemeckej publikácie sa vypredala už pred niekoľkými rokmi a jej druhé vydanie sa pravdepodobne nechystá.
"V múzeu ponúkame dvadsaťpäťstránkové bulletiny v slovenčine, angličtine, nemčine a maďarčine, pripravujeme ešte japonskú a ruskú verziu. Je v nich všetko podstatné o hrade a stoja 25 korún. Myslím si, že bežného návštevníka uspokoja," tvrdí riaditeľ múzea Pavol Komora. Ani on však nie je spokojný s tým, že na trhu chýba komplexnejšia publikácia o hrade. "Veď na Slovensku možno dostať knižky prakticky o všetkých hradoch okrem bratislavského. Žiaľ, múzeum na financovanie takejto publikácie nemá peniaze. Budova hradu patrí Kancelárii Národnej rady SR, ejaký titul by mohli vydať pri príležitosti pripravovanej rekonštrukcie hradu."
Publikáciu o hrade nemajú ani v informačnej kancelárii BKaIS na Klobučníckej. Informácie o hrade sú len v bulletinoch o meste, ktoré ponúkajú okrem európskych jazykov napríklad aj v arabčine, hebrejčine a japončine. Tieto materiály však nevydáva mesto, ale súkromníci.
"Bolo by zbytočné vydávať podobné brožúrky, keď to pomerne dobre ide súkromnému sektoru. Uvažujeme o vydaní obrazovej publikácie o meste, ktorá by sa mala predávať v kníhkupectvách. Zatiaľ je projekt vo fáze príprav, rokovania budú prebiehať najbližší mesiac," povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.
V informačnom centre len po anglicky a nemecky
Informačné centrum na Klobučníckej je určené aj na poradenskú činnosť pre turistov. Poprosili sme teda dvojicu študentov, aby preverili jazykové schopnosti pracovníčok. Karol sa predstavil ako turista z Austrálie. "Pracovníčka rozprávala po anglicky bez problémov, bolo to celkom plynulé. S prízvukom to bolo trošku horšie, ale aspoň nerobila veľa chýb. Myslím si, že cudzinci sa po anglicky dohovoria aj porozumejú odpovediam."
Dorota s francúzštinou však nepochodila. "Musela som prejsť na angličtinu. Skúsila som to aj po nemecky, ale komunikovať v tomto jazyku vedela len jedna z troch pracovníčok. Nie je to také zlé, za anglický jazyk by som dala informátorkám dvojku."
