Základom dnešného Námestia Slovenského národného povstania sa stal voľný priestor pred vnútornými hradbami mesta, ktorý nesmel byť zastavaný. V jeho strednej časti stál v stredoveku Kostol sv. Vavrinca. Ten však zrútili z obavy, aby pri prípadnom oblieha
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Vysoká budova, známa pod názvom Manderlák, bola kedysi najvyššou stavbou v Bratislave. Pri pohľade na mnohé budovy, ktoré v Bratislave postavili len nedávno, sa pri tejto predstave dá iba zasmiať. Manderlák je oproti budovám Slovenskej televízie či Národnej banky Slovenska iba zanedbateľným panelákom. V minulosti v ňom bola reštaurácia s dvoma vchodmi, rozdelená na panskú a ľudovú časť.
Neobarokovú budovu hlavnej pošty postavili podľa návrhu budapeštianskeho architekta G. Partosa. Západná časť námestia sa zmenila až v druhej polovici 18. storočia, keď po zasypaní mestskej priekopy začali na jej mieste stavať nové budovy. Najvýznamnejšou z nich bol Wachtlerov palác z roku 1778, ktorý stál práve na mieste dnešnej hlavnej pošty.
Pred budovou Starej tržnice okoloidúcich zaujme aj táto kruhová fontána. Unavení Bratislavčania k nej prichádzajú najmä v lete, aby sa trochu osviežili.
Kláštor a Nemocnica U milosrdných bratov boli založené v roku 1669 na podnet ostrihomského arcibiskupa J. Szelepcsényho. V priebehu niekoľkých rokov postavili menšiu budovu kláštora a väčšiu štvorkrídlovú budovu nemocnice s kostolom medzi nimi. Predlohou pre tento komplex bol viedenský materský kláštor milosrdných bratov. V sedemnástom storočí budovy vypálili Turci. Nemocnica zohrala významnú úlohu napríklad počas morovej epidémie v rokoch 1710 až 1713.
V neoklasickej budove Starej tržnice z roku 1910 predávajú na prízemí čerstvé ovocie a zeleninu. Okrem toho tu našli svoje miesto aj obchodíky s tričkami, suvenírmi, internetová kaviareň, reštaurácia na poschodí či veľká jedáleň.
Základom dnešného Námestia Slovenského národného povstania sa stal voľný priestor pred vnútornými hradbami mesta, ktorý nesmel byť zastavaný. V jeho strednej časti stál v stredoveku Kostol sv. Vavrinca. Ten však zrútili z obavy, aby pri prípadnom obliehaní mesta Turkami útočníci nenašli ochranu za jeho múrmi.
Námestie bolo v 18. a 19. storočí najrušnejším miestom Bratislavy. Konali sa tu každodenné aj týždenné trhy a všetky jarmoky.
V súčasnosti sa na námestí občas konajú koncerty a stalo sa už pravidelnou základňou Slobody zvierat či Greenpeace, ktorí tu rozkladajú svoje osvetové stánky a zbierajú podpisy na petičné hárky.
