Rovno oproti detskému ihrisku je v Sade Janka Kráľa erotický salón Messalina. Pred ním je množstvo drevených stoličiek, ktoré pôsobia ako spustnutá čakáreň.
História sadu siaha do roku 1775, keď sa obyvatelia Bratislavy rozhodli premeniť prímestský lužný les na verejný park. Pravý breh Dunaja vždy lákal na prechádzky a poskytoval zaujímavé vyhliadky na mesto. "Založenie parku súviselo aj s reguláciou nivy Dunaja, reguláciou sa získala pôda, z ktorej Mestský okrášľovací spolok určil tridsať katastrálnych honov na založenie parku. Sad Janka Kráľa sa stal prvým verejným parkom v strednej Európe. Viedenský Práter bol sprístupnený o rok neskôr, rovnako aj brnianske Lužánky," hovorí Zuzana Hudeková z Regionálneho ochranárskeho centra. V lužnom lese boli vybudované aleje, ktoré mali tvar osemramennej hviezdy - takzvané sternallee. Pomenovali ich podľa dominantnej dreviny. Bola tu aleja javorová, vŕbová, brestová a jaseňová a po dve topoľové a jelšové. K veľkolepej prestavbe parku došlo až v tridsiatych rokoch 18. storočia. Prestavba mala úzky súvis s korunováciou cisárovnej Karolíny Augusty. Park bol prebudovaný v prírodno-krajinárskom slohu s nádhernými priehľadmi. Veľkú zásluhu na tom mal gróf Štefan Sečéni, ktorý dal svojho hlavného záhradníka z Egeru Karola Rittera k dispozícii Bratislave. O ďalšie zveľaďovanie parku sa staral Mestský okrášľovací spolok. Na vzácne stromy napríklad upevnili menovky v troch jazykoch - maďarskom, nemeckom a latinskom.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
