Tenisový život utlmila vojna, po nej prišli na kurty osobnosti
Z histórie športu"Rezaný tenisový úder platí stále za niečo, čo je prvotriedneho tenistu nedôstojné. No po rezanom údere loptička omnoho menej skočí, súper musí pribehnúť bližšie, aby ju dočiahol a skôr sa unaví. Okrem toho sa dá rezaná loptička iba ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Takto sa hral tenis v 19. storočí. FOTO - TENISIA, VYDAVATEĽSTVO ŠPORT, 1990
Z histórie športu"Rezaný tenisový úder platí stále za niečo, čo je prvotriedneho tenistu nedôstojné. No po rezanom údere loptička omnoho menej skočí, súper musí pribehnúť bližšie, aby ju dočiahol a skôr sa unaví. Okrem toho sa dá rezaná loptička iba veľmi ťažko zdvihnúť a protivník nemá veľkú možnosť ju umiestniť. To sú veľké výhody takéhoto úderu, ktorý naozaj nevyzerá tak efektne ako prudký čistý drajv. Je však účelnejší."
Takto sa rozdávali tenisové rady v tlači ešte pred vypuknutím vojny. Práve ona zastavila v rokoch 1914 až 1918 vývoj športového života v Bratislave, tenis nevynímajúc. Na niektorých dvorcoch sa príležitostne "pinkalo", ale väčšina z nich zarástla a mnohé z nich sa po vojne ani neobnovili.
Prvým majstrom mesta bol Ferdinand Adamovich
Po vojne sa aj tenisový život spamätával iba pomaly, no s pribúdajúcim časom stále vo väčšej miere. Aj moravská športová tlač si všimla, že "tenisový ruch zasahuje už značnou mierou aj Slovensko, kde pred vojnou bol tento ušľachtilý šport hojne pestovaný, ale iba vládnucou, vtedy maďarskou triedou."
Prvý tenisový turnaj v povojnovej Bratislave usporiadali v roku 1921 ako majstrovstvá mesta. Jeho víťazom vo dvojhre mužov sa stal Ferdinand Adamovich a vo dvojhre žien dominovala Salamonová-Mannová. Vo finále štvorhry porazila dvojica Adamovich - Bulla pár Dovden - Knobley. Zvlášť porazená dvojica Angličanov, žijúcich v Bratislave, pútala pozornosť na dvorcoch i mimo nich. V prípade Dovdena išlo o športovo mimoriadne disponovaného človeka, ktorý sa o tri-štyri roky neskôr preslávil ako hrajúci tréner ragbistov bratislavskej Slávie. Už v časoch svojich tenisových úspechov vykonával v hlavnom meste Slovenska funkciu anglického konzula, pričom jeho partner vo štvorhre Knobley bol konzulovým tajomníkom.
Aj ich fináloví premožitelia boli osobnosťami športovej Bratislavy. Adamovich sa stal prvým majstrom Bratislavy v tenise vôbec a jeho spoluhráč Bulla bol zase v 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia v meste na Dunaji mimoriadne populárnou postavou, víťaziacou nielen na tenisových kurtoch a futbalových štadiónoch, ale aj v rôznych anketách popularity. "Ajči" Bulla sa prisťahoval do Bratislavy v roku 1919 z Trenčína. Po prvých spomínaných tenisových úspechoch v roku 1921 bol ešte úspešnejší v nasledujúcom roku, keď sa stal trojnásobným majstrom Bratislavy v tenise. Suverénnym spôsobom dominoval vo dvojhre, so svojím partnerom Norgauerom vyhral štvorhru a so známou hráčkou Salamonovou, ktorá vtedy už tiež "vlastnila" viaceré úspechy, sa stal v roku 1922 do tretice aj majstrom v zmiešanej štvorhre. Jeho "mixová" partnerka Salamonová sa stala víťazkou vo dvojhre žien. V rokoch 1927 až 1935 vynikal Bulla na futbalových trávnikoch v drese I. ČSŠK Bratislava, kde prestúpil z Wienna Viedeň.
Najviac kvalitných tenistov začiatkom 20. rokov pochádzalo z úspešného klubu PTE Bratislava. Tento klub zorganizoval svoje prvé klubové majstrovstvá v roku 1921, pričom primáty najlepších vybojovali Adamovich v mužskej kategórii a Lauchterová u žien, vo štvorhre zvíťazila dvojica Adamovich - Grünberg.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
