Rytina zobrazuje zo severnej strany slobodné kráľovské mesto Prešporok spolu s Hradom, v ktorom býva uchovávaná svätá uhorská kráľovská koruna. Prvý plán výjavu tvorí prírodná kulisa, rámujúca pohľad na samotné mesto, dole sa nachádza latinská legenda a znaky Uhorska a Bratislavy.
Topograficky verné zobrazenie mesta tvorilo spolu s vedutou Budína a veľkým množstvom ďalších pohľadov na mestá z Európy i ďalších kontinentov súčasť impozantného knižného diela Johanna Ludwiga Gottfrieda Newe archontologia cosmica, vydaného v roku 1649 vo Frankfurte nad Mohanom.
Napriek možnému datovaniu listu až do 40-tych rokov 17. storočia tu ešte nevidno ani náznak prestavby Hradu, ktorá pod vedením Pavla Pálffyho (1590 - 1653) prebiehala od roku 1635, podobne ako výstavba Zámockej ulice.
Autorstvo rytiny sa pripisuje Matthäusovi Merianovi, jednému z najvýznamnejších nemeckých rytcov a vydavateľov, ktorý tiež začal s vydávaním monumentálnej edície Theatrum Europaeum, zachytávajúcej kronikárskym spôsobom vtedajšie európske dianie. (čičo)
