cesty druhej a tretej triedy. Po nich totiž chodia, kým sa dostanú na diaľnicu smerom do Bratislavy, pričom niektoré často chodia po súbežných cestách, aby sa vyhli plateniu diaľničných poplatkov. Zhoršuje sa tým kvalita regionálnych ciest, ako aj kvalita života obyvateľov v záhorských obciach.
"Tieto cesty nie sú uspôsobené pre ťažké kamióny, preto je potrebné nákladnú prepravu postupne presúvať na železničné trate," tvrdí predseda dopravnej komisie kraja Roman Filistein, ktorý je tiež predsedom predstavenstva Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti. Jej väčšinovým vlastníkom (51 %) je kraj.
Napriek tomu, že železničná nákladná preprava sa využíva najmä na dlhšie vzdialenosti, Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť plánuje poskytovať prepravné služby aj na kratšie trasy. "Napríklad aj z továrne Holcim v Rohožníku do bratislavských betonární," povedal Filistein.
Bratislavský trh v oblasti prepravy cementu je jedným z najvýznamnejších na Slovensku. Ročne sa tu prepraví 150- až 200-tisíc ton. Väčšina cementu sa však do hlavného mesta zatiaľ vozí po cestách v smere od Patrónky do betonární v Petržalke, na Žabom majeri alebo pri prístave. "Tým sa silne zaťažujú mestské komunikácie."
Na tratiach Rohožník - Viedeň a Rohožník - Bratislava sa črtá aj spolupráca s rakúskym prepravcom LTE, ktorý vozí cement z Rohožníka do Viedne. "Dohodli sme sa na spolupráci s tým, že nákladnú dopravu do Bratislavy a do Viedne by sme si istým spôsobom mohli podeliť," hovorí Filistein.
Súčasný stav na trhu s nákladnou dopravou podľa neho do veľkej miery spôsobuje cenová politika Železníc SR, ktoré si účtujú vysoké poplatky za použitie dopravnej cesty. "Na Slovensku stojí jeden vlakový kilometer v prepočte 5 až 6 eur, kým v Rakúsku je to medzi jedným až dvomi eurami. Železniční prepravcovia majú drahé vstupy, čo v konečnom dôsledku robí cenové ponuky cestných dopravcov v súčasnosti zaujímavejšími." DAN SLÁDEK
