Králi poľovali v dunajských lesoch zväčša na útraty mesta

Slepá ulica. Odbočka zo Zámockej ulice leží medzi Vinohradskou a Raygerovou (dnes Bubenkovou) ulicou. Pomenovaná bola 28. júla 1879. FOTO - ARCHÍV P. HORANSKÉHO

ULICE A NÁMESTIA BRATISLAVY

Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli.

Strelecká ulica

Ulička spájajúca Mudroňovu so Zámockou ulicou živo pripomína poľovačky, ktoré sa v Prešporku odjakživa tešili veľkej obľube. Našim predkom chutili jedlá z diviny takisto ako dnešným Prešporčanom. Dunajské luhy aj karpatské lesy boli kedysi bohaté na srnčiu zver, zajace, divé mačky, líšky, lasice, kuny, vydry, bobry, diviaky, a všetky tieto zvieratá okrem divých mačiek a bobrov sú pre poľovníkov dodnes bohatou odmenou za ich námahu.

V kuchynských účtovných knihách z 15. storočia sú častými položkami divé vtáky: bažanty, prepelice, jarabice a podobné operence, ktoré sa strieľali alebo lapali. Medzi darmi mesta kráľovi Žigmundovi naozaj boli bažanty, drozdy, čvíkoty a jarabice. Okrem toho vieme, že 9. júna 1410 poslalo mesto spomenutému kráľovi na obed prepelice a iné drobné vtáky.

Osobnosti hostili divinou

Keď v roku 1473 precestoval cez Prešporok akquilejský patriarcha, mestskí páni sa mu zavďačili polovicou diviaka. Dánskeho vyslanca, ktorý v roku 1651 precestoval cez mesto, obdaril magistrát jedným dropom, dvoma bažantmi, dvanástimi jarabicami a dvoma tetrovmi.

Hojnosť zveriny v prešporskom chotári umožnila rozkvet poľovníctva. Mestská rada v 15. a 16. storočí už sama vykonávala poľovné právo forestis venatio, ktoré bolo predtým kráľovskou výsadou. Aj v Prešporku sa panovnícke regálie pretvorili na požitky mestských zemepánov. Mesto si vydržiavalo špeciálnych strelcov. V roku 1456 vyplatila mestská komora šiestich lovcov z Vydrice za štyri dni nepretržitého lovu.

Honosné mestské poľovačky

Aj samo mesto usporadúvalo nákladné a honosné poľovačky v dunajských a karpatských lesoch. Poľovalo sa najmä na Burgerau, ďalej v Sellendorfe, dnes už zaniknutej osade, ktorá kedysi patrila mestu, a na Kotseberi. Na tieto poľovačky pozývalo mesto radných pánov aj cudzích hostí, dokonca i kráľa, ktorý aj sám usporadúval veľkolepé lovy v dunajských lesoch a na blízkych vŕškoch, väčšinou na mestské útraty.

Takto sa dozvedáme, že kráľ Žigmund poľoval počas pobytu v Prešporku v roku 1434 a mesto muselo dodať žŕdky pre sokoly, ktoré si priniesol so sebou.

V roku 1456 chovali na radnici šesť loveckých psov kráľa Ladislava V., bol tam ubytovaný aj jeho sokoliar, ktorý vodil na povraze svorku kráľovských psov. Sokoliara aj žrádlo pre psov platilo mesto. O prešporských poľovačkách Ladislava V. sa tiež zachovala písomná stopa.

O Vladislavovi II. takisto vieme, že pri opätovaných pobytoch v Prešporku sa zabával lovom. Poľovníctvo ostalo v Prešporku dodnes najobľúbenejším športom a slúži mu aj osobitná Poľovnícka spoločnosť. Za prenájom mestských poľovných revírov určuje ročný rozpočet 1900 korún príjmu.

Nabudúce Mudroňova ulica.

Úryvok z knihy Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy. Podhradie.

Vyšlo vo vydavateľstve

Albert Marenčin PT.