Najstaršie bratislavské cintoríny pohltila zem

Prvý kresťanský cintorín v našom meste vznikol v polovici 9. storočia na hradnom návrší (na snímke). Archeológovia odkryli viac ako 230 hrobov, ktoré boli v priestore okolo veľkomoravskej baziliky a hradného kostola postaveného okolo roku 1000. Pochovával

o sa tu až do konca 12. storočia. Stála tu aj kruhová kamenná kostnica, do ktorej ukladali kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Menšie kostrové pohrebisko z veľkomoravského obdobia sa našlo aj v priestore Botanickej záhrady. V okolí Hradu bol aj cintorín sv. Mikuláša, na ktorom sa pochovávalo asi už v 13. storočí. Zaberal malú plochu, našlo sa tu až 14 vrstiev prekrývajúcich sa hrobov. Pochovávali tu len obyvateľov podhradia, a to až do 80. rokov 18. storočia, keď si otvorili nový mikulášsky cintorín hneď za vtedajším mýtom na začiatku Karloveskej cesty.

Obyvateľom stredovekej Bratislavy slúžili tri cintoríny pri farských kostoloch: sv. Martina, sv. Vavrinca a sv. Michala. Vnútri mesta obkoleseného hradbami bol iba Cintorín sv. Martina. Zrušili ho v 80. rokoch 18. storočia, úradne ho však uzavreli už roku 1736. Považoval sa za najprestížnejší mestský cintorín, takže aj po oficiálnom uzatvorení tam chceli byť pochovaní mnohí poprední mešťania. Cintorín sv. Vavrinca bol v tesnej blízkosti Kostola sv. Vavrinca, podľa ktorého bola pomenovaná aj priľahlá brána a veža. Laurinský cintorín (pred dnešnou Starou tržnicou) sa v starých písomnostiach spomínal aj v súvislosti s procesiami, ktoré tadiaľ viedli, či s platbami za pohreby, ktoré sa mohli odvádzať aj v naturáliách. Na cintoríne stála Kaplnka sv. Jakuba, ktorej základy nedávno odkryli a vďaka sklenenému prekrytiu sú dnes prístupné verejnosti.

Po moháčskej katastrofe zo strachu pred Turkami zbúrali všetky objekty pozdĺž mestských hradieb. Za obeť padol aj laurinský cintorín, ktorého náhrobné kamene použili na spevnenie mestských hradieb. Na cintoríne sa však aj naďalej pochovávalo. Za morovej epidémie roku 1679, ktorej podľahlo 12 000 Bratislavčanov, laurinský cintorín opäť otvorili ako morové pohrebisko. Cintorín definitívne zrušili roku 1774, keď sa asanovali mestské hradby. Na niekdajšom michalskom predmestí pri kostole sv. Michala bol od začiatku 14. storočia aj rovnomenný cintorín. Zaberal plochu Národnej rady SR na Župnom námestí, Veternej ulice a niekoľkých priľahlých domov. Roku 1528 aj Michalský kostol pre turecké nebezpečenstvo zbúrali a použili na spevnenie hradieb.

Židia mali v stredoveku samostatný cintorín, ktorý sa však dosiaľ nepodarilo lokalizovať. Podľa jednej z hypotéz mohol ležať pri vyústení tunela na nábreží, kde roku 1670 spolok Chevra-Kadischa založil židovský cintorín, na ktorom pochovávali židov z podhradia.

V Rakúskom filmovom múzeu v budove Albertína na Augustinerstrasse si môžete pozrieť retrospektívnu výstavu filmov pod názvom New York, New York. Nájdete tu filmy všetkých žánrov, polodokumenty i avantgardu, stvárňujúce New York ako mesto emigrantov, etnickej rôznorodosti a sociálnych kontradikcií. Môžete si zaspomínať na fimy Charlieho Chaplina, Alfreda Hitchcocka, Billiho Wildera i Martina Scorseseho. V niektorých filmoch je New York pulzujúcou realitou, v iných očarením, fascináciou. Výstava potrvá do 16.decembra.

V Kunsthalle na námestí Museumplatz je zas výstava fotografií západnej Afriky – Flash Afrique. Môžete tu vidieť ručnú portrétnu fotografiu Seydou Keita z Mali a Philppa Kwame Apagyau z Ghany i fotografie veľkých okrajových zón afrických metropol Dakar a Abidjan – práce Bouna Medoune Seyeho zo Senegalu a Doris Haron Kascovej z Pobrežia slonoviny. Vstupné 70 šilingov.

Historické múzeum mesta Viedeň prezentuje pod názvom Strašná – pekná posledných tridsať rokov umeleckej práce súčasného rakúskeho maliara Petra Sengla. Senglova tematika sa krúti okolo tela a jeho zraniteľnosti, ako modely uprednostňuje ženy. V piatok predpoludním je vstup voľný, inak je vstupné 50 šilingov. (er, mi)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 34 576
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 001
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 17 263
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 14 301
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 886
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 256
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 5 251
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 536
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 703
  10. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 2 667