Takto sa obliekali bratislavskí tenisti ešte na prelome 19. a 20. storočia. Tenis iba postupne začal naberať kontúry seriózneho športu. FOTO - ARCHÍV
Z histórie športuPosledné dôležité zmeny v pravidlách tenisu sa udiali v roku 1883, keď bola tenisová sieť uprostred znížená zo 122 na 91 cm a bolo zavedené druhé podanie v prípade dotyku lopty siete pri prvom podaní. Naproti tomu špecifické počítanie bodov fungovalo ešte z čias loptovní, v ktorých sa hrací čas určoval hracími hodinami, teda 15, 30, 45, hra. Posledná číslovka sa neskôr zjednodušila na 40. Takéto počítanie sa zachovalo dodnes, hoci bolo zaznamenaných niekoľko pokusov o zmeny.
Tenisti boli spoluhráčmi, nie súpermi
V Bratislave sa na prelome 19. a 20. storočia pestoval komótny tenis ako spoločenská hra, pri ktorej bolo cieľom udržať loptu v hre čo najdlhšie. Aktéri údery neumiestňovali, len si prihrávali cez sieť, boli vlastne spoluhráčmi. V pionierskych časoch totiž nebolo snahou tenistu vyhrať. Iba postupne dostával tenis aj klasický športový rozmer.
Prvý tenisový turnaj v Bratislave zorganizovali nadšenci z veslárskeho spolku PHE v roku 1908 a jeho víťazom sa stal Jozef Skála. Vplyv na vývoj tenisu v Uhorsku s dopadom aj na Bratislavu malo založenie Uhorského tenisového zväzu v Budapešti v roku 1907, do ktorého sa Bratislavčania prihlásili až dodatočne. V tom istom roku zväz združoval 15 klubov so 40 dvorcami.
Zmena techniky priniesla pokrok
V roku 1910 pri príležitosti 30. výročia založenia najväčšieho bratislavského telocvičného spolku PTE usporiadali popri viacerých podujatiach v rôznych vtedy existujúcich športoch svoje vystúpenie aj tenisti. V lete spomínaného roka sa uskutočnil turnaj, na ktorom štartovali aj špičkoví budapeštianski hráči na čele s Bélom Kehrlingom, Jánosom Zsigmondym či Katarínou Cséryovou. Areál PTE v Petržalke obsahoval päť kurtov, z ktorých štyri prenajímali za poplatky záujemcom a piaty kurt využívali jeho členovia pre seba. Klub hospodáril pravdepodobne rozumne, pretože v roku 1912 si mohol dovoliť platiť správcu dvorcov za sumu 300 korún a pre hráčov angažoval trénera.
Týždenník Sport a hry po OH 1912 o tenise písal už výsostne športovo: "Rýchlosť hry sa stále stupňuje a menia sa aj údery. Kým prv sa klasický drajv hral čo možno s najväčším rozmachom, dnes vracajú hráči loptu krátkym úderom. Krátkym rozmachom k rane stratí hráč, prirodzene, menej času a tým, že sa loptička tlčie takmer hneď po odskoku, je tajomstvo zrýchlenej hry jasné. Rýchla hra si vyžaduje aj rýchlejších ľudí a omnoho lepšiu loptovú techniku."
Bolo prirodzené, že aj tenisti v našich končinách začínali prijímať moderné prvky a tenis sa zo spoločenskej zábavy začal meniť na šport. IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
