Unavený Jozef Rajchl v cieli v Záhorskej Vsi. V nohách mal 575 kilometrov po celom Slovensku. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Jozef Rajchl o svojom výkone: "Mojím snom je prekonávať vzdialenosti a dokázať, že sú relatívne." Extrémnych atlétov na Slovensku nemáme veľa a chýbajú aj extrémne podujatia. Túto dieru sa rozhodol zaplátať Bratislavčan JOZEF RAJCHL, ktorý striedavo behom a rýchlou chôdzou prvý raz spojil východnú a západnú hranicu Slovenska. Bolo to 575 km a z Vyšného Nemeckého do Záhorskej Vsi mu to trvalo 6 dní, 1 hodinu a 40 minút. Cestou prešiel 83 miest a obcí, zničil štyri páry tenisiek, schudol päť kíl. Napriek tomu, že v cieli nevládal už ani stáť, chystá sa v nedeľu na bežecké preteky. V budúcnosti chce behom a chôdzou spojiť hraničné miesta na severe, juhu, západe i východe Slovenska, ale plánuje prebehnúť aj úsek okolo Čínskeho múru v oblasti Pekingu.
Na prebehnutie celého Slovenska je treba silnú motiváciu. Kde sa vo vás vzala?
"U nás sa doteraz nič podobné nerobilo, svojím výkonom chcem založiť tradíciu. Podujatie Slovenský kilometer by som rád opakoval každý rok, dúfam, že sa ku mne pridajú ďalší atléti, určite dám avízo aj do okolitých krajín."
Ako sa trénuje na také množstvo kilometrov?
"Posledný mesiac som mal prípravu rozdelenú do týždňov. Najprv som absolvoval 320 km, potom 370, 180 a 100 s regeneráciou. Behával som aj v noci, nadránom, aby som telo naučil zvládať nedostatok spánku."
Vaša cesta sa začala vo Vyšnom Nemeckom, ako pokračovala?
"Chcel som každý deň zdolať okolo 110 kilometrov, behom a rýchlou chôdzou, ale môj päťdňový plán sa začal rúcať hneď na začiatku. Už počas prvého dňa som dostal žalúdočné problémy z množstva iontových nápojov, ktoré mi mali pomáhať. Podobnú krízu som mal aj počas tretieho dňa. Priateľka ma začala kŕmiť klasickou stravou a piškótami, to mi ako-tak žalúdok upokojilo."
Žalúdok asi nebol jediným problémom pri takom extrémnom výkone?
"Vždy zhruba v polovici dennej dávky som nadával a dostával zlú náladu z toho, že predpokladaný limit nesplním. Podporný tím na bicykloch a v aute ma držal nad vodou a výkonmi mi na diaľku pomáhali aj naši hokejisti. Mal som aktuálne informácie a povedal som si, že keď oni môžu vyhrávať, ja musím vyhrať sám nad sebou."
Vraj ste posledné dva dni ani nespali?
"Najprv som zistil, že v noci sa mi beží lepšie a potom som nespal pre časový stres, do ktorého som sa dostal. Ja aj môj sprievod sme v stanoch za tých šesť dní naspali len 20 hodín. Najhoršie mi bolo poslednú noc nadránom pri ceste na pezinskú Babu. Bolelo ma všetko až po končeky prstov, pri každom kroku som kričal, aby som si aspoň trocha uľavil. Potom som zasa zaspával v stoji, chalani ma museli rozhovorom udržiavať v bdelom stave."
Aká bola odozva ľudí po ceste?
"Vďaka informáciám z rádií o mne vodiči vedeli a povzbudzovali ma. Zažili sme však aj zopár arogantných, ktorí mi s očividnou radosťou svietili do očí. To ma veľmi hnevalo. Ľudia boli zvedaví, o čo sa pokúšam. V smere na obávaný dobšinský kopec s veľkým prevýšením sa ku mne pridal kamarát a svojou prítomnosťou mi ho pomohol zdolať.
Trasa Jozefa Rajchla
1. deň: štart vo Vyšnom Nemeckom - Dargov (70 km); 2. deň: Dargov - Rožňava (102 km), 3. deň: Rožňava - Červená skala (80 km), 4. deň: Červená skala - Banská Bystric (95 km), 5. deň a 6 deň: Banská Bystrica - Záhorská Ves (228 km v jednom kuse, spal len dve hodiny)
