Štefánikov maratón bol u nás veľmi populárny, aj v roku 1934 sprevádzali bežcov na trase mnohí cyklisti. FOTO - ARCHÍV MÚZEA
Z HISTÓRIE ŠPORTUPriebeh prvého ročníka Štefánikovho maratónu v Bratislave v septembri 1932 sa vyvíjal na trati Bratislava - Čeklís (dnešné Bernolákovo) a späť podľa predpokladaného scenára, keď favoriti z českých, a najmä pražských klubov dominovali hneď od začiatku. "Na štarte sa zhromaždilo početné obecenstvo, námestie pred divadlom bolo nabité do posledného voľného miestečka a po štarte sa vypravili na dráhu početní cyklisti, autá a sprievodcovia," informovali čitateľov dobové noviny.
Najlepší Slovák piaty
Už po prvých stovkách metrov sa vytvorila vedúca skupina, ktorá sa roztrhala až na obrátke v Čeklísi, kde dobehol ako prvý Žofka z Přelouča prenasledovaný sparťanmi Šulcom a Bénom. V takomto poradí dobehli pretekári až do cieľa na petržalský štadión ŠK Bratislava, kde "sa ozvala vojenská trúbka, hlásajúca príchod prvého marathonistu." Tak opisoval Športový týždeň posledné metre víťaza a zároveň nového majstra republiky, ktorý spolu s druhým Šulcom dosiahli čas pod tri hodiny - 2:58,03 resp. 2:59,53. Až do obrátky v Čeklísi sa na výbornom piatom mieste držal najlepší Bratislavčan Havelka, v druhej časti však strácal a prepadal sa dozadu. Z 29 vytrvalcov dobehlo 24 a najlepším Slovákom bol piaty Košičan Halla.
Bratislavčania "prepálili" začiatok
Aj druhý ročník Štefánikovho maratónu v septembri 1933 sa bežal ako súčasť majstrovstiev republiky. Štartér, známy všestranný športovec a činovník Antonín Máša-Balík, pustil na trať tentoraz 36 maratóncov. Bratislavčania, ako sa ukázalo, "prepálili" začiatok, a tak sa dostala k slovu známa trojica z predchádzajúceho ročníka - Žofka, Šulc, Bena, prenasledovaná ďalšími, väčšinou pražskými pretekármi. Na obrátke ešte viedol Žofka, no zrýchlil potom Bena, ktorý "šiel ostro vpred, neustále zväčšoval svoj náskok a objavil sa prvý na štadióne ŠK, kde mu veľmi početné obecenstvo pripravilo srdečné a dlhotrvajúce ovácie. Veľký vavrínový veniec očakával víťaza v cieli, v ktorom získal i hrdý majstrovský titul ČSR pre rok 1933," napísali v novinách.
Bena výrazne prekonal Žofkov traťový rekord časom 2:44,50. Druhý dobehol so šesťminútovou stratou Šulc, obhajca Žofka sa musel uspokojiť s treťou priečkou. Najlepším Bratislavčanom sa stal Holub z domáceho ŠK, keď dorazil na 10. mieste. Aj napriek tomu bola tlač nadšená: "Sparťanskí závodníci opäť priniesli svoje veľké S zaslúžene a krásne do cieľa a titul sa sťahuje do Prahy, do tábora skutočne skvelých atlétov, pravých, skromných športsmanov."
Rýchly koniec
Štefánikov maratón nemal dlhé trvanie. Po rokoch 1932 a 1933 sa bežal aj v rokoch 1934, 1935 a poslednýkrát v roku 1937. Práve vo svojom poslednom dieli získal najväčší úspech pre domáce klubové farby usporiadateľov ŠK Bratislava Karol Herceg, ktorý zabehol trať z Bratislavy do Čeklísu a späť hlboko pod tri hodiny, pričom skončil na treťom mieste a nechal za sebou viacerých favoritov najmä z pražských klubov.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
