Som vďačný za opätovné upozornenie v SME dňa 16. apríla na problém Kochovej záhrady. Ako rodený Bratislavčan poznám jej osud, slávu i pád, podobný tomu, aký postihol jej majiteľa profesora K. Kocha. (Odbojár proti fašizmu, komunizmu, väzenie, smrť v exile.)
Jedinečný architektonický koncept
Kochova záhrada je v mestskom organizme Bratislavy jedinečná svojím konceptom parkovej architektúry. Je ale mimoriadne vzácna tým, čo sa v článkoch uverejňovaných o jej neutešenom stave vôbec nespomína. Je to prípad tvorivého, koncepčného prístupu architektov stavby sanatória - Jurkovič, Merganc, Klimeš a spolupráce so záhradným architektom Mišákom, autorom riešenia záhrady.
Roky prác na projekte a realizácii spoločného diela, 1929 - 1933, patria v histórii vývoja filozofie architektonickej tvorby k tým najpozoruhodnejším. Boli to roky, keď sa v tvorbe architekta začali uplatňovať princípy nového architektonického štýlu - funkcionalizmu.
V Európe je z tohto obdobia komplexných riešení typu stavba - záhrada, akým je areál Kochovho sanatória, viacero. Sú ale prezentované verejnosti ako príklady vyspelosti doby, keď boli realizované. Sú opatrované ako architektonické klenoty.
Mesto sa nestará
Spomeniem iba neďaleké Brno. V tridsiatych rokoch tam projektoval a realizoval architekt Mies van de Rohe vilu Tugendhat. Vila so záhradou mala podobne ako Kochove sanatórium v rôznych politických režimoch i rôznych majiteľov. Jej prvý majiteľ mal aj podobný osud ako profesor Koch.
Na rozdiel od Kochovho sanatória je dnes vila Tugendhat zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Prirodzene, bola a stále je potrebná i náročná starostlivosť o údržbu vily. Pre mesto Brno je to ale vizitka kultúrneho činu, ktorú vo vzťahu k areálu Kochovho sanatória v Bratislave už roky postrádame.
Ak je vila Tugendhat v Brne zapísaná v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, areál Kochovho sanatória by mal byť zapísaný aspoň v povedomí riadiacich orgánov hlavného mesta.
Čo čaká Kochovu záhradu?
Pri mojich úvahách, ako sa môže osud Kochovej záhrady ďalej vyvíjať, po skúsenostiach so stále opakovanými výhovorkami na nedostatok financií, po skúsenostiach s predajom Napoleonovho vŕška a iných, i najcennejších pozemkov, po odsúhlasenej zmene konceptu zelených plôch v okolí Slavína na stavebné parcely môže byť spečatený osud Kochovej záhrady jej rozparcelovaním na stavbu lukratívnych vilových stavieb. Takýto vývoj by však bol neodpustiteľným činom a potvrdením nekultúrnosti jeho autorov.
Autor: ĽUBOMÍR TITL, Bratislava
