v hraniciach Uhorska je jedine ona oprávnená hovoriť a konať. Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desaťročia nepoznala vážnejšej úlohy, ako potlačovať všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkove ničila a vykorisťovala feudálnou sústavou a politikou…“ Bol to pre Slovákov najvýznamnejší deň v celej ich histórii.
Generácia, za ktorú chcem a môžem hovoriť, je generácia, ktorá vyrastala a bola vychovaná z ideálov štátu s vynikajúcou demokraciou a ktorá bola svetu vzorom svojou náboženskou a národnou znášanlivosťou. Česká pedagogická inteligencia s nadšením prichádzala na Slovensko, aby umierajúci národ pod Tatrami vyviedla z duševnej biedy. Spoločný štát Čechov a Slovákov, hoci nemohol byť ako každé ľudské dielo bez chýb, znamenal pre oba národy rozhodujúcu etapu vzájomného obohatenia. Bohatá história oprávňuje oba národy na hrdosť na spoločnú minulosť.
Táto „československá“ generácia však už vymiera, ohováraná starou autonomistickou generáciou, ktorá republiku rozbila a vychováva generáciu novú – nacionalistickú, ktorej bude dlho trvať, kým príde k poznaniu spoločných ideálov. Bojovali sme za štát, ktorý je dnes minulosťou. Preto si dnes zaželajme, aby náš bývalý spoločný domov nikdy nezostal len dymom spomienky.
gen. Ing. ANTON PETRÁK
