Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli.
Prestavba za Pálffyho
Ferdinad III. udelil hodnosť hradného kapitána a s ňou aj županstvo prešporskej župy najstaršiemu členovi pálffyovskej rodiny. S tým súvisí aj dedičné právo na dôchodky z Hradného vrchu, Podhradia, Petržalky, Prievozu, Šamorína, Dunajskej Stredy a ďalších trinástich obcí.
V roku 1635, keď bol hradným kapitánom a predsedom uhorskej komory gróf Pavol Pálffy, Hrad znova prestavali a práca trvala osem rokov. Boli tam vystavené mnohé turecké, tatárske, maďarské zbrane a všelijaké rarity.
Dňa 22. marca 1673 zavítal do Prešporka Gašpar Ampringen, ktorého Leopold I. vymenoval za uhorského miestodržiteľa, a 23. marca ho na Hrade v prítomnosti úradníkov uhorskej komory uviedli do funkcie.
Kaplánska služba
V roku 1674 postavil Leopold I. bránu, ktorá nesie jeho meno, v roku 1712 dal Karol VI. postaviť Viedenskú bránu. Tento panovník nariadil, keď sa po svojej korunovácii zdržiaval v Prešporku, aby v oktáve po Božom tele každý deň ráno a popoludní vystavili na Hrade oltárnu sviatosť a odbavovali sa pri nej trojhodinové modlitby.
Kaplánsku službu na Hrade vykonávali už dvesto rokov františkánski mnísi. V roku 1714, keď sa v Prešporku zdržiaval Karol VI., vo všedné dni pravidelne slúžil omše v kráľovej dvornej kaplnke opát kláštora P. Capistran. Spomenutý Karol VI. potvrdil administráciu jeho rádu.
Za vlády Márie Terézie
Svoje najskvelejšie obdobie však zažil Hrad za vlády Márie Terézie. Panovníčka sa zdržiavala na Hrade často a niekedy aj dosť dlho. Tu apelovala na vlasteneckú obetavosť uhorských národov a tu zazneli 11. septembra 1741 pamätné slová verných poddaných, oduševnených úzkostnou prosbou kráľovnej - Vitam et Sanguinem.
Večer 5. mája 1750 zavítala kráľovná s cisárom Františkom do Prešporka na zasadanie uhorského snemu. Počas jeho trvania odbavovali v kráľovskej hradnej kaplnke predpísané bohoslužby vo všedný deň štyria, v nedeľu a vo sviatky šiesti kapucíni.
Na druhý deň, 6. mája, zavítali na Hrad aj veľkokňažné Marianna a Kristína spolu s cisárovou sestrou kňažnou Karolínou.
Dňa 10. augusta 1758 vysvätili na Hrade grófa Leopolda Pálffyho za strážcu koruny. Na slávnosť pozvali aj predstavených reholí.
Prestvaba v rokokovom slohu
V rokoch 1764 a 1765 počas zasadania uhorského snemu bývala Mária Terézia na Hrade spolu s manželom, nemeckým cisárom, so synmi Jozefom a Leopoldom a s dcérami Mariannou a Kristínou. Medzičasom dala Hrad prestavať. Už v roku 1760 ho dala zreštaurovať, nielen pokiaľ ide o štýl, ale aj zariadenie. Na reštauráciu vynaložila naozaj kráľovské sumy. Vtedy zmizli z Hradu staré gotické a renesančné prvky a uplatnil sa na ňom rokokový sloh.
V roku 1760 poverila kráľovná staviteľa Römischa, aby jej postavil osobitnú budovu, ktorá sa mala opierať o stenu hradného paláca. Stavba aj so zariadením stála milión tristotisíc zlatých. Túto stavbu vidíme na rytine Jána Albertiho z 18. storočia, ktorá zdobí titulnú stranu knihy Ratio Educationis z roku 1777. Dnes budova úplne zmizla, ale jej výšku a šírku ešte vidieť na múre hradného paláca.
Seminár klerikov
V roku 1783 na rozkaz cisára Jozefa II. sa Hrad stal hlavným seminárom klerikov. Stavebnými úpravami poverili dvorného staviteľa Hildebranda. Žiaci budínskeho kňazského seminára prišli na Hrad už 1. mája 1784. Z prešporského rádu kapucínov navštevovalo túto vysokú školu 22 členov. V roku 1784 odniesli z Hradu uhorskú svätú korunu do Viedne. Dňa 12. novembra 1790 tu zvolili za palatína syna Leopolda II. Alexandra Leopolda.
V decembri 1802 zriadili na Hrade kasáreň pre 16 práporov. Dňa 28. mája 1811 spustošil túto slávnu stavebnú pamiatku ničivý požiar. Vtedy ľahlo popolom ďalších 77 budov mimo hradného areálu.
Nabudúce Pálffyho záhrada.
Úryvok z knihy Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy.
Podhradie.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
