Tejto zimy sa na rozdiel od predchádzajúcich rokov chrípka v Bratislave nerozvinula do epidémie. "Jediným náznakom epidémie bol stav v areáli štyroch seneckých škôl, ktoré boli zavreté desať dní vrátane víkendov. Situácia sa však rýchlo ustálila, iné problémy už, chvalabohu, nevznikli," povedala krajská hygienička Eva Haladová.
Epidemiológovia zisťujú každý týždeň od obvodných lekárov počty chorých. Už mesiac sa stavy pohybujú okolo čísla sedemsto chorých na stotisíc ľudí, čo sú asi tri tisícky v celom meste. "Počet chorých sa nezvýšil ani pre jarnú únavu, keď organizmus nemá dosť vitamínov. Je však pravda, že hlavne v Bratislave mnoho ľudí s chrípkou nejde k lekárovi a radšej si zoberie dovolenku," hovorí Haladová.
Vlani epidémia najviac postihla školákov, predvlani hlavne ľudí dôchodkového veku. Lekári očakávajú epidémiu každý rok, najčastejšie prichádza od polovice januára do polovice februára. Tento rok síce zavreli niekoľko škôlok, ale epidemiologické rozmery choroba nenabrala. Podľa Haladovej to bolo hlavne tým, že tohtoročná mutácia chrípky nebola taká agresívna, ako sa predpokladalo. Jej šíreniu zamedzilo aj očkovanie a pomerne mierna zima. "Stále však stúpa aj akési zdravotné povedomie. Bežne nám volajú ľudia a pýtajú sa, ako sa proti chrípke čo najúčinnejšie brániť," dodala Haladová.
Za epidémiu lekári považujú, ak sa za týždeň počet nových ochorení zdvojnásobí. Prvým krokom pri epidémii je zatváranie škôl, v horšom prípade sa zvoláva krízový štáb a zatvárajú sa aj verejné budovy. V meste už boli aj stavy, keď mal chrípku každý piaty človek. Vtedy sa napríklad rušia návštevné hodiny v nemocniciach a operácie, ktoré nie sú akútne, sa prekladajú na neskorší termín.
MARTIN KÓŇA
