Pohľad na Hrad zo Zámockej ulice z roku 1949. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVA
Neskôr, v časoch sv. Štefana, bol Hrad ako sídlo Prešporskej župy aj centrom župnej administratívy. O jeho pevnosti svedčí aj to, že cisár Henrich sa ho ani po dlhom obliehaní nemohol zmocniť. Nedobyli ho ani Tatári. Hradu patrili rozľahlé majetky s množstvom poddaných v Prešporskej, GyŚrskej, Tekovskej a Vasskej župe. V Prešporskej župe, na Žitnom ostrove a na úpätí Malých Karpát k nemu patrili územia v okolí mesta.
Podľa hodnoverných dokumentov patrili k Prešporskému hradu tieto obce: Slovenská Nová Ves, Matúškovo, Dvorec, Čierna Voda, Vojka nad Dunajom, Pezinok, Vinosady, Karcsa, Beren, Veľké Úľany, Hoste, Mliečno, Monor, Vojtechovce, Tonkovce, Legnice, Čierny Brod, Zeleneč, Hrušov, Jablonec, Pác, Jarná, Igram, Ďorok, Zavar, Abony, Nyér, Trávnica, Oľdza, Šúrovce, Horný Bar, Mostová, Sása, Tárnok, Šamot, Vlky, Szilvás, Opoj, Vrakuňa, Vydrany, Meder, Janíky, Kuchyňa, Dobrohošť, Misérd, Báhoň, Čataj, Paka, Dvorníky.
Hrad sídlom vojska a prepoštstva
Na Hrade sídlil župan, dvorný sudca, hradný kapitán, hlavný hlásateľ. Hrad ochraňovalo hradné vojsko. Odtiaľto sa vyhlasovali nariadenia, tu sa odovzdávali niektoré dane. Na Hrade sa sústreďovali aj hospodárske organizácie hradného županstva. Keď sa rozpadla inštitúcia hradného županstva a hradné majetky boli porozdávané, aj význam Hradu pomaly upadal a vytrácal sa z neho rušný život. Neskôr za feudalizmu v období Anjouovcov sa obranyschopnosť Hradu znova oživila.
Hrad však nebol len sídlom vojenskej a občianskej župnej administratívy. Za dávnych čias bol aj sídlom prepoštstva. V obrázkovej kronike zo 14. storočia vidíme hradný kostol s vežou a vysokou strechou. Presťahovanie prepoštstva z Hradu povolil na žiadosť kráľa Imricha už v roku 1204 pápež Inocent III., no prepoštstvo jednako ostalo ešte roky na Hrade. Pápež Honorius v roku 1221 na žiadosť prepošta opäť dovolil, aby sa prepoštstvo odsťahovalo, až potom sa naozaj dostalo dolu do mesta.
Narodila sa na Hrade svätá Alžbeta?
Z pamätných udalostí, týkajúcich sa Hradu, spomeňme, že v roku 1189 tu trávil Turíce Fridrich Barbarossa. Všeobecne sa verí, že tu sa narodila aj jedna z najľúbeznejších svätíc sv. Alžbeta, dcéra Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy z Merana. Historickým faktom je, že útla panna odišla z Hradu do Wartburgu ako snúbenica durinského markgrófa Hermana. Hrad daroval v roku 1297 Ondrej III. svojej kráľovskej manželke Agnese Habsburskej. Spolu s Prešporskou župou ho užívala ako vdovský majetok do konca života.
Karol Róbert ho dostal späť až v roku 1328. Za kráľa Žigmunda Hrad reštaurovali. Vieme, že kráľ zaviazal mesto, aby odovzdalo grófovi Štefanovi Rozgonyimu 2 500 zlatých. Táto suma pochádzala z príjmov z mincovne a mali ju vynaložiť na obnovu Hradu.
Nabudúce Hrad, pokračovanie.
Úryvok z knihy Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy. Podhradie.
Vyšlo vo vydavateľstve
Albert Marenčin PT.
ULICE A NÁMESTIA BRATISLAVYÚryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli.
