u režírovala Anna Hlaváčová podľa scenára Pavla Smolíka.
"Bola to naša prvá možnosť vystúpiť s pašiami verejne. Má to pre nás veľkú cenu, pretože vlastne takto sme začínali svoju umeleckú kariéru. So skupinou mladých umelcov sme v 80-tych rokoch začali hrávať po kostoloch," povedal Smolík. Tvorcovia zvolili motívy, ktoré neurážajú ani vkus neveriacich, stavili skôr na znak a nie na naturalizmus.
Dej od zrady v Getsemanskej záhrade až po snímanie z kríža sa odohral na špeciálnom šikmom javisku. Príbeh, v ktorom účinkovali aj štyri ženy, bol zobrazený pohybovým divadlom, zloženým prevažne zo študentov tanca, a gregoriánskymi chorálmi s hudobným podkladom skladieb Arva Pärta. "Píše jednoducho a prostota tohto príbehu súzvučí s jednoduchosťou chorálu. Je to minimalista s dušou romantika," povedal o skladateľovi. Speváci, špecializujúci sa na chorály, stáli v oknách Starej radnice a spolu s hercami si mohli len pochvaľovať disciplinovaných divákov. Počas predstavenia sa na námestí šepkalo ako v kostole, hoci sústredené pohľady na scénu upierali hlavne rodiny s malými deťmi.
Mnohí tradičné pašie videli vôbec po prvý raz a zážitok si spolu s turistami zvečňovali fotoaparátmi a kamerami. "Aj my sme sem prišli kvôli deťom," povedala Karin, jedna z diváčok. "Nie sme veriaca rodina, je to skôr pre také oživenie. Pašie sme videli naozaj prvýkrát a páčilo sa nám." Manželia, hľadajúci v dave svoje deti, prišli autom až od Piešťan. "Bolo to veľmi pôsobivé," potvrdili. Tiež sa nepokladajú za veriacu rodinu a pašie pokladali iba za umocnenie sviatočnej atmosféry a kultúrny zážitok.
DOROTA KRÁKOVÁ
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
