Martin Kellenberger naposledy predstavoval svoje diela v roku 2000 v Štrasburgu, Grazi, vo Viedni a v Bratislave. "Šéfovia galérií vraveli, že veľmi nepijú, ale modranský Burgunder weiss bol neodolateľný. Cenili si, že som nepriniesol len kvalitné obrazy, ale aj kvalitný mok."
V Galérii Slovenskej sporiteľne na Zelenej ulici je inštalovaná výstava MARTINA KELLENBERGERA s názvom Všetko plynie. Expozícia pozostáva z 33 malieb a siedmich grafík. Najstaršie sú z rokov 1986 - 1987, najnovší obraz je z minulého roka.
Čím sa súčasná výstava líši od ostatných?
"Azda len novšími obrazmi, ktoré sa však napájajú na predchádzajúce a dotvárajú líniu humanistickej anticko-kresťanskej filozofie. Farebne prechádzajú od silných, až expresívnych výkrikov k drobným znakom, figúrkam, šifrám, písmenám. Je to krajina, more, nebo alebo hory, do ktorých ukladám postavičky, zvieratá. Niekedy samotné zviera, napríklad kôň, krajinu prerastie. No tiež ho naplním ďalšími figúrkami alebo príbehmi, ktoré hovoria o človeku."
Obrazy podčiarkujú silné názvy. Vymýšľate ich rád?
"Názvy vznikajú, až keď je motív vymyslený. Viackrát som si napríklad skicoval štvorčeky Paula Kleea, a zrazu sa vo mne objavil hlas: Dialóg s Paulom Kleeom. Veľkí umelci aj vedci stále žijú vo svojom diele, ktoré preberáme a dopĺňame ho. Paul Klee je vo mne. Aj van Gogh. Tomu som už vzdal štyri alebo päť pôct v maľbe. No tentoraz je to úplne iný motív. Vôbec prvýkrát som urobil Zaľúbeného Vincenta, jeho strastiplný život som odmenil meditáciou s múzou. Teraz svieti srdcom."
Osvetľujú vaše obrazy príbehy iných maliarov?
"Možno je to príbeh Franza Marca alebo Augusta Mackeho, vynikajúcich nemeckých expresionistov. Jeden z nich padol pri Verdune v nezmyselnej zákopovej vojne. Ich skvelé obrazy som videl v nemeckých galériách. Je to pre mňa memento, aby kultúra - aj moje obrázky boli také silné, aby nikdy nebola vojna. Aby ľudia nikdy nestrieľali, nezabíjali tvorcov."
Maľujete stále svoje veci, neprispôsobujete sa momentálnej objednávke.
"Nesmierne si vážim prácu. Mnohí sa mi čudujú, prečo kreslím aj do Slniečka veci za pár korún. Som profesionálny maliar. Nie je to vedľajšia profesia. Živím sa len ilustrovaním kníh, predajom obrazov a grafík. Pri určitej skromnosti a vnútornej disciplíne z toho dokážem vyžiť tak, aby netrpela moja rodina a aby som mal vždy na nové plátno a farby. Neodhadzujem sa od ilustrovania kníh a poteší ma, keď ma oslovia takí autori ako Dano Hevier, Peter Glocko alebo Štefan Moravčík či Jozef Pavlovič. Detská knižka, to je taká malá výstava."
Raz ste priniesli do redakcie také čerstvé ilustrácie, že po ich prefotení zostala kopírka zamazaná od tušu. Robievate veci v poslednej chvíli?
"Nuž, takto vznikajú legendy. Možno to bolo jeden raz, keď som chcel doplniť kolekciu o novšiu kresbu. No inak mám veci aj mesiac dopredu hotové, rozvešané na stene. Kontrolujem, či ešte netreba dať poslednú bodku. To isté robím aj s kresbami a grafikami, a dokonca ani ilustrácie nedorábam nikdy v poslednej chvíli."
Čo treba dnes ešte objaviť?
"Stále je čo objavovať. Objaviť treba najmä bohatstvo minulosti a čistú silu v sebe, ktorá nám dá šancu ísť dopredu. Je dôležité, aby bolo čím viac ľudí, ktorí si to uvedomia a posunú veci dopredu bez nejakých bočných podrazov a atakov." JÁN LITVÁK
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
