Koncom marca v roku 1945 mesto vo veľkej miere opúšťali profašistickí príslušníci Hlinkovej gardy a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Pronemecká vládna reprezentácia vojnovej Slovenskej republiky sa spolu s prezidentom Jozefom Tisom a úradmi presídlila do Holíča a neskôr ušla do Rakúska. V prvých aprílových dňoch sa prestalo pracovať v úradoch a vo fabrikách. Nefungovala mestská hromadná doprava a 2. apríla zostalo mesto bez dodávok elektriny a plynu. Dunenie kanónov avizovalo blížiaci sa front. Fašistické vojská vyrabovali významnejšie továrne, zničili most Milana Rastislava Štefánika na mieste, kde neskôr Červená armáda postavila súčasný Starý most. Podpálili niekoľko administratívnych budov. Nemecké vojská napriek vedomiu, že budú nútené ustúpiť, nechceli vydať metropolu Slovenska bez boja. Z priestoru južne od Dunaja prisunuli nové útvary 96., 711. a 23. pešej divízie. Zo záloh 8. armády 43. a 153. divízia a 27. maďarská divízia zaujali obranné postavenie na východných svahoch Malých Karpát. Na priamu obranu mesta okrem rôznych, najmä nemeckých, vojenských zložiek a malej skupiny gardistov a príslušníkov Hlinkových pohotovostných oddielov boli sformované tzv. festungsbatalióny, do ktorých zmobilizovali aj staršie ročníky bratislavských Nemcov. Na petržalskej strane zaujala obranné pozície 6. nemecká a 3. maďarská armáda.
Priame boje o mesto sa začali 2. apríla, keď oddiely sovietskych vojsk 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory. Na druhý deň nastala hlavná ofenzíva Červenej armády. V skorých ranných hodinách po krátkej leteckej príprave a prudkej raketovej a delostreleckej paľbe vyrazili jej pozemné sily do útoku. V priestore Dynamitky, Vajnorskej cesty, Trnavskej cesty a Trnávky vytlačili nemeckú obranu a dosiahli výhodné pozície pre boj o celé mesto. Ráno 4. apríla proti Nemcom zaútočila sovietska pechota podporovaná 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom, ale aj bojovými plavidlami Dunajskej flotily sovietskej armády. Fašistická armáda sa pod náporom presily dala na útek a v meste pokračovali len pouličné boje s niekoľkými gardistickými a esesáckymi skupinami.
V popoludňajších hodinách dosiahli vojaci Červenej armády západné okraje mesta a nemecké vojská boli z neho vytlačené. Posledné zvyšky bojových šarvátok definitívne utíchli 4. apríla 1945 vo večerných hodinách. Hlavné mesto Sovietskeho zväzu Moskva si podľa rozkazu č. 330 zo 4. apríla 1945 dvadsiatimi salvami z 220 diel pripomenulo víťazstvo v bojoch o Bratislavu a jej oslobodenie.
V bojoch o Bratislavu zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Počas nich zhorelo a bolo poškodených viacero budov, ale oproti iným zničeným mestám neboli tieto škody až také výrazné.
