V roku 1997 pribudla na korze prvá predajňa zahraničnej tlače a časopisov na Slovensku. Interpress Slovakia je otvorená sedem dní v týždni vždy do 22.00 a ponúka viac ako 400 časopisov, medzi nimi napríklad Time, Paris Match, National Geographic, Newsweek a prestížne svetové denníky ako Financial Times, USA Today, Wall Street Journal alebo Le Monde.
V podzemí dnešného maďarského veľvyslanectva od roku 1967 až do normalizačného zákazu začiatkom sedemdesiatych rokov fungovalo legendárne Divadlo na Korze. Počas svojej krátkej existencie sa stalo jedným zo zvestovateľov slobody. Pôsobili tu napríklad Lasica a Satinský (na snímke predstavenie Soirée 1968), Zora Kolínska, Stano Dančiak, Zita Furková a ďalší. FOTO - ARCHÍV DIVADELNÉHO ÚSTAVU
Súčasný vzhľad získal Zelený dom v roku 1970. Ako zelený začal byť označovaný pre farbu použitú na fasáde, ale aj v interiéroch. Na strešnom štíte vidíme reliéf Józuu a Káleba s obrovským strapcom hrozna. Pod ním je nápis: S. P. Q. P. (Senatus Populus qü Posoniensis).
Zelený dom na rohu Sedlárskej a Zelenej ulice sa spomína už v knihe testamentov z 15. storočia. Za vlády Ferdinanda I. sa v ňom konali zasadania krajinského snemu, župnej i mestskej rady, neskôr tu šenkovali mestské víno. Vždy o polnoci na Luciu sa tu vraj zjavoval duch, Biela pani Lucia. Chudobný šenkár, ktorý pracoval v mestskom výčape, raz obdaroval ducha súdkom dobrej malvázie, za čo mu Lucia dopomohla k majetku. Odvtedy šťastný mládenec vždy na Luciu nechával pre Bielu paniu súdok jej obľúbenej malvázie. V polovici 18. storočia prestavali zadný trakt domu na divadelnú sieň. A práve v tomto divadle sa v Bratislave vôbec prvýkrát hral Shakespeare a Moliére. Častým divákom tu bola aj samotná Mária Terézia s rodinou.
Maškrtníkov poteší pohľad na výklad kaviarne Central Park v dome číslo 8. Kedysi tu bola známa cukráreň, ktorú zriadil ešte v tridsiatych rokoch cukrár August Stürzer.
Tempus fugit je reštaurácia na mieste bývalej vinotéky. V interiéri sa nachádza zrekonštruovaná presklená studňa zo 14. - 15. storočia, nad ktorou sa dá originálne povečerať.
Irish pub alebo The Dubliner je klasická írska krčma odetá v tradičnej írskej farbe. Otvorená bola koncom roku 1996 a podebatovať si tu môže až 110 návštevníkov. Okrem tmavých pív ponúka aj originálne tanečné párty a tematické večery. V lete sa priestor pred pubom zaplní pieskom a centrum mesta ožíva plážovou atmosférou. Hneď vedľa sa nachádza podnik El diablo, takže koho omrzia gajdy a kilty, môže si nasadiť na hlavu sombréro a po sieste sa sem vybrať na tequilu.
Na tejto krátkej ulici v srdci Starého Mesta sa pôvodne gotické a renesančné budovy skryli za fasády typické pre 18. a 19. storočie.
Francúzsky inštitút sídli v Kutscherfeldovom paláci. Rokoková budova je kultúrnou pamiatkou z roku 1762. Inštitút ponúka široké služby pre francúzsky hovoriacich, medzi inými hlavne kurzy francúzskeho jazyka a organizuje mnohé kultúrne podujatia. Na snímke multimediálna knižnica, ktorá vznikla v roku 1991 a obsahuje vyše 15 000 dokumentov - asi 13,5-tisíca kníh, dvetisíc CD nosičov, dvetisíc videí, 80 periodík a 102 diapozitívov.
Najrušnejšia a zároveň aj jedna z najstarších bratislavských ulíc je Sedlárska. Ako pokračovanie Michalskej ulice vyúsťuje do Hlavného námestia.
Za svoje meno vďačí sedlárom a výrobcom jazdeckých pomôcok, ktorí tu mali v 14. a 15. storočí domy a dielne. Remeslo prešporských sedlárov sa v celej krajine tešilo mimoriadnej vážnosti, lebo tunajší majstri z poverenia mestskej rady zvyčajne zhotovovali čestné dary mesta určené kráľovi - sedlá a postroje.
V minulosti tu zasadala župa, Zelený dom na rohu navštevoval duch, v Paláci baróna Leopolda von Kutscherfelda býval klavirista Rubinštejn a sídlili tu dve slávne divadlá. Nachádzala sa tu aj umelcami hojne navštevovaná legendárna kaviareň U Michala, oproti ktorej bol antikvariát.
Dnes je Sedlárska hlavne rušnou pešou zónou, kde nezriedka počuť častejšie francúzštinu ako slovenčinu. DOROTA KRÁKOVÁ
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
