Najlepšia slovenská krasokorčuliarka 30-tych a 40-tych rokov Feďa Kalenčíková vystupovala aj v exhibíciách. FOTO - ARCHÍV MÚZEA
. Zimný štadión zaručoval krasokorčuliarom neporovnateľne lepšie podmienky pre pretekársku a tréningovú činnosť, čo sa začalo aj viditeľne prejavovať.
Ešte v decembri 1939 sa síce konalo v Banskej Bystrici valné zhromaždenie novovzniknutého Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu, v ktorom spoločne s banskobystrickými predstaviteľmi figuroval vo funkcii druhého miestopredsedu aj Bratislavčan Kalenčík, ale tento krasokorčuliarsky orgán svoju riadiacu činnosť nerozvinul. Oficiálny Slovenský krasokorčuliarsky zväz bol založený v Bratislave 9. septembra 1943 pod vedením Šturma.
Naďalej malý šport
Pravdou zostávala skutočnosť, že krasokorčuľovanie bolo aj naďalej malým športom so skromnou členskou základňou. Veď aj v hodnotiacej správe o činnosti zväzu z marca 1944 stojí v denníku Slovák svedectvo: "Dnes máme u nás štyri kluby (SPK Bratislava, ŠK Bratislava, ŠK Banská Bystrica, DSK Bratislava), v ktorých sa udržuje 25 vynikajúcich a reprezentácie schopných krasokorčuliarov a krasokorčuliarok. Hlavným cieľom zväzu je však výchova mladej generácie, z ktorej potom postupom času sa vykrešú hviezdy slovenského krasokorčuliarstva. Doterajšia činnosť zväzu bola teda viac výchovná, takže zväz usporiadal len tri celoštátne majstrovstvá a slovenskí reprezentanti boli tri razy v zahraničí a to v Garmisch Partenkirchene a dva razy v Klagenfurte."
Na bratislavskom umelom ľade sa začínalo prakticky od nuly, najskúsenejšou krasokorčuliarkou bola Feďa Kalenčíková, jediná úspešná ešte z čias predmníchovskej republiky, ktorá, ako písala tlač, "v roku 1937 vystúpila na svetovom majstrovstve v Londýne, kde sa umiestnila na 6. mieste v dvojiciach a za bývalej republiky dobyla si majstrovstvo juniorov v Hradci Královom". Postupne prichádzali do ŠK ďalší ako T. Tupý, E. Skákala, I. Mauer, J. Lojkovič, M. Duchoň, V. Dlhoš, F. Landl, z dievčat sa uplatnili M. Schmidtová, N. Galová, H. Melková, sestry Ľ. a E. Dulkové a J. Golonková.
Polóni podľahol ľadovej estetike
Vo svojej pamätnici z roku 1944 "eškári" pripomínajú: "Do roku 1944 sme natoľko pokročili, že sa ukázalo potrebné angažovať trénera zo zahraničia. Za týmto účelom sme prijali slečnu Ilsu Pausinovú, známu krasokorčuliarsku majstryňu z Viedne. Pri príchode sa veľmi pochvalne vyjadrila o našom doraste poznamenajúc, že materiál je veľmi dobrý a pokrok bol za ten čas priam skvelý." Okrem Jozefa Šturma, ktorý bol majstrom Slovenska nepretržite až do roku 1944, získali medailové ocenenia na domácich majstrovstvách aj Schmidtová, Galová, Melková, Ľ. Dulková, Mauer, tanečné páry Melíšková - Bachratý a Neugebauerová - Polóni. Veru aj sám správca a "duša" bratislavského zimného štadióna Michal Polóni podľahol okrem hokeja aj kúzlu ľadovej estetiky.
Bratislavskí krasokorčuliari sa v tomto priekopníckom období svojej existencie blysli pred širokou verejnosťou aj revuálnym pásmom, s ktorým vystúpili vo viacerých slovenských mestách, v tých plánovaných ďalších to nevyšlo, pretože zaúradovalo počasie. IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom
telesnej kultúry v SR.)
