Dan Meluzin pred svojím plátnom Vincent van Becker, na ktorom spojil svoje dva idoly - van Gogha a Borisa Beckera. FOTO - PETER PROCHÁZKA
Ovocné rezy, vôňa kvetov, jazyk reklamných spotov, iskrivé šampanské - výtvarná reč pop artu zo začiatku tretieho tisícročia. Elegantná provokácia sa mení na farebný ohňostroj. Maliar Dan Meluzin (1974) s nekonečnou radosťou obnažuje dužiny ovocia a podáva ich divákovi. Rád sa hrá s vecami, ktoré voňajú aj ľahkým gýčom. Vedome sa k nim hlási, pretože aj Hundertwasser hovorieval, že "život bez gýča by bol neznesiteľný".
V týchto dňoch rozprestrel svoje obrazy v Nova Design Store na Laurinskej ulici. Dvanásť veľkorozmerných plátien z rôznych období komunikuje s talianskym nábytkom Magis. Je to strhujúci farebný i tvarový vodopád.
V povetrí sa vznáša autorov leitmotív: "Už odmala som vedel, čo budem tvoriť. Vždy ma úprimne fascinoval gýč, reklama a konzum." Meluzin maľuje svoju fascináciu veľmi vierohodne. Čerešňa na torte dýcha sexuálnou provokáciou a kvety omamne voňajú.
Meluzinove obrazy, to sú aj plátna s francúzskymi značkami šampanského, veľkoplošnými formátmi kvetov či s fialovou kravou známej čokolády, ktorá sa mieša s mágiou pravekých jaskýň. Hovorí im Altamilka. V ďalšom cykle zase spája čiarový kód s antickými piliermi či maľuje morské vlny bez surferov. Staré a nové, vážne a ironické. Tabu pre Dana Meluzina neexistuje. (pet)
